Bufo Alvarius (2017)

Již církevní Otcové mínili, že pozorování přírody vnukává člověku myšlenku na existenci Boha. Všechno (až na výjimky) se jeví být stvořené účelně a k nějakému užitku. Vždyť i lidová moudrost praví, že „není na světa bylina, která by k něčemu nebyla“. Například tabák. Ke špičkovým výtvorům demiurga patří ropucha coloradská (Bufo Alvarius), jejíž sekrety obsahují 5-MeO-DMT, což je halucinogen čtyřikát účinnější než DMT obsažený v Salvia divinorum. Podobných stavů změněného vědomí lze dosáhnout i bez drog, a to buď úmornými mystickými cvičeními nebo bezděčně (u disponovaných jedinců) intenzivní koncentrací na nějaké téma. Ve filmu zmiňované prožitky všeobjímající lásky ke všemu zažil i Egon Bondy. Jenže co s tím dělat potom? „To mám objemout nejbližšího estébáka nebo políbit nejbližímu psovi prdel?“ táže se filosof. Věru správná otázka! Zábavné a současně odporné jsou scény, které ukazují reakce profánních osob na intoxikaci 5-MeO-DMT. Ze záběrů je zřejmé, že zfetovaný blb i nadále zůstává blbem. Hlavním přínosem dokumentu jsou komentáře a úvahy Stanislava Grofa.

Téma zaujímavá, spracovanie žalostné až príšerné. Príliš veľa ezoterických drístov a imbecilné popisy účastníkov, ktorí si žabu dali, a ktoré by sa dali zhrnúť do obligátneho "ty píčo, láska, vole" (i keď chápem, že je asi ťažké taký silný zážitok vôbec popísať, ale títo psychonauti mi už na prvý pohľad liezli na nervy). Celé to pôsobí ako reklama na žabu, vrátane zamlčiavania rizík. Trochu objektivity by neuškodilo. Otravné a vlastne dosť nudné. Pritom potenciál to malo.

Přečetl jsem i tu knihu od R. Metznera. No a co mě napadlo jako druhá věc ? Kdyby se výroby takového syntetického produktu na téhle bázi zmocnil šílenec jako je Putin . Tak má za chvilku ve svém područí celou zeměkouli.  Stačilo by před každou invazí  do té které země , infikovat touhle dobrotou místní zdroje pitné vody . A má to všechno bez boje.

Na začiatku zavesia nápis, že film nechce nikoho navádzať na drogy a potom vás 80 minút navádzajú na drogy. :) A to nielen opismi extatických stavov, ale aj priamo pozvánkami.  No nič. Ja osobne považujem slovo ezo za jednu z najhorších nadávok, vo všetkom sa snažím hľadať vedecké vysvetlenie - uvažovať racionálne, jak len je to u agnostika možné. A aj tak vám nikdy nebudem tvrdiť, že niektoré miesta neexistujú, keďže som ich osobne navštívil (samozrejme nikdy žiadne takéto, na to mám slabú psychiku). Práve tá existencia  je ale relatívna. Tento film nie je ezo predkladaním ezoterických obrazov a púšťaním medatatívnej hudby, pretože to sú veci, ktoré vám trip skutočne ukáže. Nie je ezo ani v zmysle rozprávania o vyšších sférách, pretože na ne vás trip skutočne zavedie (Tripové halucinácie sú na miesta, ktoré ste nikdy nemohli vidieť. A predsa tam sú. Preto sa ich váš mozog, ktorý ich nemá k čomu prirovnať, snaží popisovať skratkami typu “posvätný”, nakoľko jediné miesta, ku ktorým ich v našom svete dokážeme prirovnať, sú tie spomínané v niektorých východných náboženstvách. Stojíte nad scénou, ktorú zažívate a sledujete sám seba zvonku, zhora. Zároveň pocity plného vedomia a zároveň vlnité steny a záchvaty smiechu. V tom je práve tá dilema; môže to miesto neexistovať, pokiaľ som tam bol?). Ezo je tak trochu ten postoj, jak všetci príjmajú za fakt, že sa jednalo o niečo viac, ako len ich súkromnú halucináciu. Tá je však už u najslabších halucinogénov natoľko dilematická a  intenzívna, že chápem, ako ju pri tých silných (a bufo je najsilnejšie) musia  zainteresovaní považovať za skutočnosť. Neviem si predstaviť, že by som tam bol a ani tam nepojdem, pretože by som tam ostal. Uveril by som všetkej kráse a pravdepodobne by som sa z nej zbláznil (A dosť ezo je aj ten idiotský šaman - čo to tam vôbec mlel o médiách a liekoch na predpis? Presne pre takýchto ľudí je správne, aby boli halucinogény, v hrubej forme, zakázané. Chápem v tomto aj druhú stranu; aké asi budú reakcie, keď vám chce banda divnoľudí v rauši a s rumba gulami rozprávať, ako žiť. Ich to spravilo lepšími, prinieslo im to hlavne mier, ale rovnako to niekomu inému môže priniesť skok z útesu.). V istej forme a malom množstve sa už teraz prírodné halucinogény využívajú v medicíne, prínos je zároveň značný.  A už ten termín droga je nepresný, nakoľko na nich nevzniká závislosť. Ťažko si  vytvoriť jednoznačný názor.  A ťažko tiež hodnotiť Zárubov film. 3*?

Především vizuálně pěkně zpracovaný dokument o tom co vše nám příroda nabízí a že díky ní se můžeme podívat lépe do vlastního nitra a dobrat se jakési podstaty bytí. Avšak to nejdůležitější z celého filmu shrne několika slovy na konci Viliam Poltikovič a to, že zážitky jsou pěkná věc "motýli ve vitrínce", ale podstatné je, co si z nich dokáže člověk odnést a žít kvalitnější život v souladu s tímto poznáním. Nebýt těchto několika vět, tak si dovedu představit, že bude-li se na to dívat zarytý skeptik a odpůrce "drog", tak v tom uvidí akorát dokument o tom jak se par lidí dobře sjelo. A techno v závěrečných titulcích ho v tom zřejmě jen utvrdí.