Bridgend (2015)

asi jsem ten film nepochopil anebo asi nechápu, jak se mohli pubertaci takhle chovat. Je zvláštní, že Sáru skoro uškrtil pak se omluvil a vše v pohodě, potom jí málem znásilnili a ona taky v pohodě, pak málem spáchala sebevraždu kvůli jednomu a pak s ním odejde za ruku.. co člověk musí mít v hlavě....

Film natočený na motívy skutočných udalostí mapuje nové dievča Saru (Hannah Murray), ktorá so svojim otcom - policajtom, prišla do waleského Bridgendu. Tu sa postupne zoznamuje s okolím a miestnymi tínedžermi, ktorí sú už na pohľad zvláštni a podozriví. Sara postupne zisťuje, že toto mesto je značne iné, než všetky ostatné. Mladí ľudia tu z neznámych príčin páchajú samovraždy a akýsi internetový kult, ktorý tu existuje, oslavuje samovraždy svojich priateľov a zvláštnou formou na nich spomína. Samovražedné námety vo filmoch docela obľubujem, čo je hlavný dôvod prečo som sa rozhodol si tento kúsok pozrieť. Celkom som sa na neho tešil a bol som zvedavý, o čo sa vlastne bude jednať, ale po jeho skončení som ostal veľmi sklamaný. Depresia, ktorú je tu cítiť zo záberov od samého začiatku, je síce vo väčšine podobných prípadov vítaným prvkom, s ktorým vedia tvorcovia zo severnej časti Európy pracovať, ale v tomto prípade som sa na nôtu nedokázal naladiť. Hlavným problémom je v tomto prípade to, že celá dejová línia je kvôli samotnej tajomnosti spomínaných samovrážd akási privretá. Preto nemožno ponúknuť divákovi plnohodnotný zážitok, ktorý by inak určite bol špičkový a dychberúci. Teraz som z temných a zamračených záberov pomaly dostal skutočnú depresiu, nielen tú filmovú. Toto je v tomto prípade to na čom film najviac stráca kvalitu. Námet je síce super, ale nedovoľuje, aby sa s ním dalo plnohodnotne pracovať. A to je pri akomkoľvek filme viac než podstatné. Bohužiaľ, viac zaujať ma film nedokázal ani herecky, mnoho postáv mi prišlo nesympatických a ich konanie, viackrát týkajúce sa aj hlavnej postavy, bolo zvláštne. Na druhú stranu tak dokonale korešpondovalo so všetkým ostatným, keďže celý film je značne zvláštna záležitosť.Hannah Murraytakisto nemastný-neslaný výkon, ale u nej to zachraňuje aspoň naturálny záverečný záber.Bridgendnámetovo ponúka veľmi zaujímavú tému, ale ako som už spomenul vyššie, nemožno s ňou dobre pracovať a to činí, že filmového spracovanie je, aspoň v mojich diváckych očiach, podpriemernou záležitosťou. Snahu síce z diela miestami cítiť, ale nedosiahne ďalej než na koniec povrazu, na ktorom sa obesujú tínedžeri v spomínanom waleskom kraji. A to na kvalitný filmový zážitok veruže nestačí.

Už som chcela dať tri hviezdy, lebo tento film je mi čímsi sympatický. Aj keď od tínedžerov v zapadákove, ktorí nemajú na práci nič iné, iba vymýšľať, ako sa zabiť, by som očakávala trochu viac kreativity. Obesenie je vraj pomerne rýchle, ale aj tak... existuje najmenej tisíc kreatívnejších spôsobov. Navyše, keď som sa dozvedela, že ide o film podľa skutočnosti, hneď išla jedna hviezda dole. Nijaká fantázia teda priestor nedostala - ani v skutočnosti, ani v scenári.

Tento film nezachránilo ani poslední titulky o skutečnosti tohoto snímku.Režisérky totálně mimo naprosto chápání,která bylo nejdřív romantickou sondou,kdy Sára měla být nejspíš běhna,do toho má tatíka poldu,což je samozřejmě klišé jak vrata z chlíva a za pět minut začne randit pomalu s každým.Neskutečný epos,která si začíná hrát na mysteriozní strunu díky kameře a příšernýmu soundtracku,kdy některé smyčky bych nepustil ani na festivalu Pepči Zímy.Jediný co člověka zaujme,je chatovací místnost,která trochu ukazuje tajemství na kterém by divák mohl stavět.To bohužel ke konci(jestli to divák vydrží) je naproto zahozeno do autu a Rønde vyhodí inspirovaný gulášek od Babici,že se v tom naprosto ztratí leda on sám,což je nejspíš voda s plameny,která má evukovat méněcennost celého příběhu.

Sedm let! Sedm let neštěstí a příprav filmu, aniž by si tvůrci za tu dobu položili otázku, jestli dává nějaký smysl. Atmosféru přitom tvůrci nevzali za špatý konec, především díky kameře M. N. Joncka. Ale ten scénář! Nevývoj postav a slepenec bubákových klišé, na jaké nepřistoupí ani dvanáctiletá emo puberťačka. *** Spoiler: Když už to vypadalo alespoń na jednu slibnou indicii, že by za vším mohl stát jeden manipulátor, který ostatní vodí prostřednictvím internetového chatu, byla to marná naděje: když na obrazovku píše kdokoli z města, prostě v místnosti rachotí klávesnice, podobně jako když dřív všechny počítače zobrazovaly zeleně na černém pozadí za zvuků jehličkové tiskárny.