Barricade (2012)

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden otec a jeho deti. Veľmi strašidelné deti. Veď prečo nie, asi majú zlé meteorologické správy, a vyberú sa na dlhú cestu na chatu, ktorá je takpovediac na úplnej samotke, najbližší sused je vzdialený možno 100 km, ale to ešte stále nevadí, veď sú jedna rodina, chcú byť spolu a prežiť pekné chvíle a zabudnúť na svoju mŕtvu mamičku a manželku. A potom to začne. Veľké strašidelné neidentifikovateľné čudo im chce zabiť. Otec, pravý hrdina so srdcom vojnového veterána, chráni svoje deti asi ako vačica, raz ich pošle tam a raz onam. No to čudo je stále tam niekde vonku, a čo ak je vnútri? Otec, 167 cm vysoký, svaly ako ninja dôchodca sa len tak nezľakne. Hľadá, pátra, uteká, kričí, čuduje sa, odpadáva, zobúdza sa, uteká, hľadá, pátra, čuduje sa, odpadáva, hľadá, odpadáva, pátra, odpadáva, uteká a čuduje sa. Jeho milé detičky, čistá sťa ľalia, sú malí démoni a očividne ho chcú zabiť. Čo ste to spravili mojim deťom? pýta sa v duchu. Zrazu malí démoni umrú. Ako správny otec ich uloží ich mŕtve telíčka na posteľ a zaspáva. Zobúdza sa, sú živé a už to nie sú démoni. Jeho face nám napovie, že rozmýšľa, čo si šnupol dnes ráno. LSD to nebolo, to by asi vôkol seba videl prsaté blondýnky a zrejme by strávil na záchode onanovaním celý výlet, pričom pointa výletu bolo stráviť čas s deťmi. Možno si dal hubičky ale jednorožce nevidí. Je značne zmätený. Keď vtom jeho deti opäť umrú, no predtým ešte vreštia, akoby sa konal nejaký exorcizmus. A opäť face otca, ktorý premýšľa, či si náhodou jeho deti nešnupli niečo na raňajky. Alebo žeby si ako jedna rodinka ráno dávala na raňajky nejaké piko či inú drogu? Pochopiteľne, má okno, a tak sa radšej vyberie hľadať to čudo, čo ho strašilo ešte na začiatku. Otvorí dvere a uvidí nejakého dedka, ktorého vcucne snežné tsunami. What tha fuck is happening here? Pointa filmu? Horúčka. Nakoniec boli deti OK, len choré a zanedbané a nemal sa o ne kto starať, keďže ich múdry sfetovaný otecko sa hral sám so sebou na naháňačku a schovávačku, twister aj Človeče, nezlob sa a doknca aj na snežné tsunami, keďže dedka nič nevcuclo, ale vtiahlo do domu, prefackalo a prelepilo ústa páskou a dodatočne aj dokopalo. Ach tie horúčky, čo je to za smolu, keď už aj na horách, v chate v -20 pod nulou °C možeš umrieť skôr na horúčku než podchladenie......

Toto je najozaj ten najhorsi film aky som edy zocila...vsetci zaspia,potom sa nezobudia,potom vysvytne ze su mrtvy a potom za ziju a potom za ich otec asi zajebal a potom ze deti chcu zajebat otca...tento film je straaasne sklamanie,oplaati sa pozriet z toho dovodu,aby sme pochopili a cenili si ostatne filmy bo tato sracka je ozaj jedna z najhorsich,dajt na na...zabijete len cas pozeranim podobnej trapošiny

Nebolo to zlé. Komorné rodinné psycho na odľahlej chatke v peknej snehovej scenérii. Fotrík je so svojimi dvoma deťmi na výlete, no onedlho sa zdá, že ich tu niekto / niečo ohrozuje a dejú sa podivné veci, ktoré sa pohrávajú s ich, aj diváckym vnímaním. Pointa je síce lacná a prekuknuteľná takmer od začiatku a kto má trošku napozerané, sa v tom zorientuje rýchlo a bez problémov; pretože podobných filmov tu už bolo kvantum (lepších i horších). Ale keďže ja mám pre zimné horory slabosť a v tomto prípade ma pri nočnej projekcii príjemne vymrazila aj slušná atmosféra, nevidím dôvod na to, aby som tento kúsok nejako zbytočne zhadzoval.

Lepšie ako tabletky na spánok. Na tomto horore je desivá akurát tak debilita tvorcov. Trošku pospiolerujem - otec s dvoma deckami sa vyberú na chalupu na samote, lebo tam chcela mama a keď už umrela, tak nech má v nebíčku radosť...
Polovicu filmu sa ubytovávajú, dohadujú kde budú spať, čo budú jesť a ja sa snažím nezaspať, zachytiť čo „herci“ vlastne hovoria, lebo si huhňajú popod nos a pridávam a uberám volume, jak je to skvele ozvučené.
Trojica sa medzitým desí takých príšerností, ako výpadok elektriky, naskočenie elektriky, rozsvietené žiarovky, zhasnuté žiarovky, zmiznutie detí, objavenie detí... dievča celý čas jačí, reproduktory praskajú, ľakačky ako v prvých hororoch zo štyridsiatych rokov minulého storočia - ticho, ticho... všetko čo robí rachot tresne, niečo sa priplacne cez celú obrazovku, filharmonický orchester mláti do nástrojov ako pri pohľade na výplatné pásky, dievča jačí.... toto sa opakuje stále dookola v obmenách.
V druhej polovici filmu začnú tie dve decká umierať. Znovu a znovu, dievča jačí, umiera, ožíva, jačí...
V tretej polovici filmu (naozaj pri pozeraní som mal pocit že tých polovíc je aspoň desať) sa tvorcovia snažia naznačiť, že čumím celý čas na startrek, pár minút to vyzerá že sa strašili sami, lebo je tam akási časopriestorová bublina, dievča jačí, všetci znovu a znovu umierajú a ožívajú.
V štvrtej polovici filmu sa snažia tvorcovia naznačiť, že ocovi len straší vo veži a ja na to čumím zbytočne, lebo sa nič z toho, čo sa vo filme stalo, vlastne nestalo. Dievča jačí... ja sa pridávam.
V ďalšej polovici si ešte párkrát všetci umrú, objaví sa tam aj nejaký, s dejom nesúvisiaci mumák, dostáva sa mi vysvetlenie, ako vlastne umrela mamina, aj keď ma to už vôbec nezaujíma a potom zistím, že deti vlastne umreli len raz a to na začiatku a celé je to iba haluška, ako šiesty zmysel. Enterprise odlieta, lebo s tým nemá nič spoločné, deti umreli na angínu, otec zavraždil s dejom nesúvisiaceho deda, aby tam nejaká vražda bola a lebo jeho deti nakazil a asi lebo nesúvisel s dejom a dramatická „hudba“ graduje.
Potom aj keď ma to už naozaj absolútne nezaujíma, aby to náhodou ešte neskončilo, tak deti ožívajú... znovu... ja zívam, otec sa raduje, rodinka sa objíma, dedo na povale tiež vstane z mŕtvych a niekto sa dobíja do domu... kontrolujem „odmerku“ s časomierou do konca, podozrivo dlho a tak film pre istotu vypínam, aby mi zas všetci nepokapali a utieram si slinku nepríčetnosti v kútiku... úchvatné, vrele odporúčam celému krídlu oddelenia pre poruchy duševného zdravia.

Blbosť. 3/10.