25. hodina (1967)

Působivou kafkovinu z 2. světové války1)  točili kdesi v Rumunsku a bývalé Jugoslávii._____
2)  Zahrál si v ní mj. 62letý Jan Werich (velitel pracovního tábora Constantin). Svou roli v náboru hrál i fakt, že v anglicky mluveném snímku nebylo třeba Werichovu angličtinu nijak předabovávat. Dabingu ale stejně neunikl. Do češtiny ho pro Českou televizi v roce 2023 namluvil Pavel Rímský._____
3)  Podobnými osudovými hrátkami se zabývají i další pěkné filmy, např.Evropa, Evropa.

Osobná dráma jedného nešťastníka počas druhej svetovej vojny a ešte aj po nej, pretože jej následky sa prejavovali veľmi dlho a ako Johann žil ďalej, nie je síce vôbec ťažké vydedukovať, ale v akom stave mysle sa bude po zvyšok života nachádzať, až tak zrejmé nie je. Neviem či to bol zámer, ale film pôsobí svojim spôsobom ako až kafkovská komédia o byrokracii a občas sa nedá nesmiať nahlas, alebo si aspoň neťukať na čelo nad debilnosťou postáv okolo inak jednoduchého muža, ale stále najviac pri zmysloch. Quinn predvádza fenomenálny výkon a to najmä preto, že svoju postavu dokonale pochopil.

"Pane, ale já nejsem Žid!"  "Ne?" "Né pane..." no a ktože je to ten Pán? No predsa Jan Werich... Skoro mi oči vypadli, nevedel som o tomto Werichovom úlete. Na čt2 som náhodou natrafil na tento film s A. Quinnom, dal som mu šancu a ani som netušil ako dobre som urobil. Quinn v roli rumunského roľníka, ktorý toho zažije takmer toľko ako  Forrest Gump. Veľkolepé davové scény, také sa už dnes bežne netočia, úvodná veselica alebo kopanie kanálu, radosť pozerať... Veľký smoliar i šťastlivec v jednej osobe padá z jedného prúseru do druhého. Občas sa zdá, že má viac šťastia ako rozumu, ale prežil a prežil toho dosť. Myslím, že A. Quinn nevyzerá ako ukážkový voják SS ani za mak, ale možné je všetko. Záver na stanici je jeden z tých, ktorého krátku ukážku môžte dať do mixu 100 naj záberov kinematografie a budete si istý, že tam patrí. Naozaj krásny záver. "Usmívejte se!" S malými úpravami by som dal aj plný počet. 80%.

Film mal byť ešte o hodinu a niečo dlhší. Nuž neviem, čo tam chceli ešte natlačiť, aby divák nezaspal naveky. Film o mužovi ako obeti dejín, Rumun stratený vo víre vojny. Anthonymu tá rola sadla, jeho výraz absolútne sedí na opáleného roľníka, na druhej strane, Werich ako nacistický dozorca s tými očami, čo sa smiali aj keď plakal? Nesedelo mi to. Ale ako sonda do málo poznanej východoeurópskej histórie, v ktorej ťa od židovstva nemusela ochrániť ani zrastená predkožka, to je dobrý výstup. Našťastie netrval 25 hodín, aj keď pocitovo...

Výborný vojnový film, ktorý je tak trochuHlavou 22alebo zamotaným príbehom Johanna Moritza. Ten sa po zorbovskom úvode stane hračkou osudu vďaka podlému policajnému veliteľovi, ktorý ho označí za žida aby sa ho zbavil. Prebíja sa tak vojnovou Európou a nenachádza šťastie bez ohľadu na to či ho považujú za žida, kresťana, Rumuna alebo Nemca. Filmu však chýba komický rozmer a hoci niektoré situácie vyvolávajú úsmev na tvári, je to len moment, kým opäť nedoľahne tiesnivá atmosféra zmaru. Produkcia je dobrá, hoci na dnešnú dobu trocha strnulá. Nekladie síce príbehu žiadne prekážky, ale o dramatizáciu sa príliš nestará. Všetko teda záleží na hereckom výkone Anthonyho Quinna a ten svoju úlohu hrá dobre. Prekvapením je obsadenie Jana Wericha ako veliteľa pracovného tábora. Záverečná katarzia je zmesou šťastia ponoreného do smútku a bolesti z prežitých príkorí. 75%