Nástrahy života (2018)

Seriál, ktorý plynie pomaly, vhodnejší skôr na dlhé zimné večery. Moja milovaná IU a Seon-gyoon Lee, ktorý mi nikdy nebol veľmi sympatický - kombinácia, ktorá sa nakoniec ukázala veľmi zaujímavou a bol to síce prvý seriál, ktorý som po smrti Seon-gyoon Leeho s ním videla,ale predsa len mu asi dám ešte niekedy šancu. Krásne OST a nádherné myšlienky... "Ak o tom nik nevie, nič to nieje.. Ak mladší brat neplače, nič to nieje... Buďme šťastní!"

Docela dlouho jsem váhala, zda tento seriál zařadit mezi mých top 10. Je opravdu skvěle pojatý  a zároveň o tolik odlišný a řemeslně dokonalý... Také je odvaha něco takového vůbec  natočit, udržet na uzdě civilní provedeni a nesklouznout k "líbivejsi" presentaci. Dané téma si neumím představit že by zvládl někdo lépe divákovi  předat než JK nebo Skandinávci. Právě jen JK ale dokáže dodat tu správnou laskavost a zároveň ponechat odpovídající syrovost postavám i dějí.

Zo sľubného obsahu sa vykľulo sklamanie. Tempo je pomalé a pri takej dlhej stopáži to nudí. Scény sú dlhé, čím divák stráca pozornosť. Rovnako ako aj v iných kdramach, aj tu sa kričalo, vrieskalo a aj tu bola matka fyzicky agresívna. Postavy boli nevýrazné a väčšinou nesympatické. Akurát hlavná mužská postava bola normálna od začiatku. Správa sa k hlavnej ženskej postave dobre a hovorí o nej v dobrom, pritom nevie, že za chrbtom proti nemu kuje pikle, a ešte aj v tom robí chyby, pritom má byť akože tá bystrá. Ďalšia kdrama, kde ženská postava sa k ľudom správa ako k handre a využíva ľudí na svoj prospech lebo má problémy, zatiaľ čo mužská postava to nerobí napriek tomu, že tiež má svoje problémy, a je tu na to, aby ju poľudštil a pomohol jej. Pozitívum je, že nie je slaboch a konfrontuje jej neprijateľné správanie. Aj keď sa kus zmenila k lepšiemu, tak som sa k nej nedokázala priblížiť a zhnusila sa mi aj herečka. Seriál bol stále nudný, nezáživný, každá epizóda bola na jedno kopyto a dokopy sa nič nedialo. Nebavilo ma to a nevedela som sa dočkať, kedy to skončí. Tu nudu mi kus spríjemňovala kórejská verzia pesničky Million Roses. Tá vedľajšia romantická linka s bratom, ako si ženská postava vynucovala empatiu sa mi tiež nepáčilo. Aj keď sa postavy v posledných piatich epizódach v určitom ohľade zlepšili, tak je to málo na dobré hodnotenie. O empatií, úprimnosti, ľudskosti či reálnosti som videla lepšie, a nemusí to byť ani romantika.

Osudy tak skutočné, až to bolí. Napadlo mi, či od seriálu čakám, aby bol až taký úprimný a ono to tam niekde, v niektorej epizóde naozaj zaznelo. No, nečakám, preto ma tento prekvapil svojou presnou, nekompromisnou kresbou osudov, postáv, dejov. Skutočnosť, že ma vtiahol na miesta, kde sa dej odvíja a nechal ma niekoľko dní prežívať osudy postáv je nepopierateľným dôkazom, že v tomto prípade fungovali všetky kolieska produkčnej mašinérie. Jedinečný počin, skladám klobúk.

best of the best K-drama…