Doteky osudu (2012)

Ak by sme chceli možno až prehnane zveličovať, mohli by sme povedať, že seriálTouchje dokonalým príkladom kvalitatívneho úpadku. Ak sa ale aj rozhodneme nepreháňať, nemá toto tvrdenie od pravdy ďaleko. Na dvojsériový počin s rokom premiéry 2012 sa dá nazerať ako na dielo začínajúce relatívne zaujímavo - chlapec Jake (David Mazouz), ktorý nerozpráva, vidí súvislosti v číslach a vzorcoch, prostredníctvom ktorých zároveň komunikuje so svojím otcom (Kiefer Sutherland). Epizódyprvej sérieale veľmi rýchlo odhaľujú, že sú viac-menej repetitívne, dookola využívajúce tú istú šablónu. Postupne sa divákovi síce zunujú, ale sledovať Kiefera Sutherlanda, v každom dieli opakujúceho, že"nevie, čo tie čísla znamenajú", je prinajmenšom ako oddychová záležitosť celkom zábavné. Ale nielen jeho, samozrejme, pretože epizódy, hoc štrukturálne prakticky identické, prinášajúce iba nové postavy a príbehy, sú kvalitatívne obstojné. Obzvlášť ak ich porovnáme sdruhou sériou, ktorá ponúka úplne inú štruktúru. Obsahovo sa mení na "typický" boj proti zlej korporácii, "mixnutý" s dejovými súvislosti z prvej série, formálne vykazujúc znaky tuctovej americkej televíznej produkcie. Niežeby nimi "nedisponovala" aj prvá séria, ale v tomto prípade vystupujú do popredia o to viac, pretože príbeh je jedna veľká nuda. Nemá zmysel ho ani veľmi "rozpitvávať", stačí povedať, že trinásť epizód je solídnou diváckou tortúrou, cez ktorú nie je ľahké sa dostať. Sutherlandove "nechápačky" čísiel sa menia na"Jake, zostaň v aute"a aspoň ako-tak zaujímavo pôsobiace odhaľovanie numerických významov sa úplne stráca. Mizerná kvalita druhej série, žánrovo transformovanej na akčnú záležitosť, v konečnom dôsledku ťahá nadol kvalitu celého seriálu. Veľké plusy neponúka ani herecké obsadenie, z ktorého aj to lepšie, napríklad veľmi peknáGugu Mbatha-Raw, postupne mizne. Kiefer Sutherland je v poriadku, čo sa ale nedá povedať napríklad o výkonochBodhiho Elfmana(neuveriteľne strojové hranie a zvláštne vystupovanie) alebo všeobecne nesympatickejMarii Bello.Touchpatrí medzi seriály schopné diváka zaujať obsahovým popisom, ale "dokonale" sklamať praktickou realizáciou. Mať iba jednu sériu, konkrétnu prvú, nešlo by síce o nijako svetoborné, ale relatívne príjemné a kvalitatívne priemerné dielo. Druhá séria je však v tomto prípade zabijakom a hrobárom pozitív v jednom. A kto by to náhodou chcel risknúť, prvých trinásť epizód stačí...

Niekto si tento seriál chváli, niekto zase naopak a ja to plne chápem. Je ťažké zaujať k tomuto nejaký jasný a jednotný postoj. Celý seriál je totiž ako na hojdačke. Nájdu sa tu skvelé časti, no tiež také, pri ktorých poklipkávate očami. Herci ale boli fajn a príbeh sa zaujímavo uzavrel. Na slabší nadpriemer to stačí.70/100

Obsahuje spoilery:"Věříš na osud?"David Mazouz nemluví, jen blbě kouká, nenavazuje ani oční kontakt a děj se vůle vesmíru, aby na něj někdo sáhl!Pořád dokola píše nějaká čísla, která mu údajně sděluje vesmír.TatínekKiefer Sutherlandse pak snaží vysledovat, co tím číslemsynekmyslí a kam ho tím navádí.Ví, že hádanku musí sledovat, protože tím zachrání něčí osud. Mno a nakonec hopochopitelnězachrání.Zpracováním a nápadem, který seriál vprvníepizodě ukázal, se mi seriál opravdu líbil.Poté s nápademodmítl dělat cokoliv zajímavého a místo tohodonekonečnatestoval naši trpělivostbanálními příběhyanerealistickými zvraty.Kiefer Sutherlandjako herec opět nezklamal, tak především za něj3*. -60%.

Naprosta ezo-hovadina skoro jak what the bleep do we know s tim rozdilem, ze si to aspon nehraje na dokument. Velice slabe herecke vykony, dialogy na urovni ordinace a otravna hudba. Ackoli je remeslne zpracovani velmi zrucne a realie vcelku zajimave, pribeh je katasrofa. Furt dokola, a furt se opakujici technicke chyby. Nope. Kroutim hlavou nad takovym vysokym hodnocenim... Vzdavam po 4 epizodach, uz se na to neda divat ani ze srandy.

Asi nebylo úplně snadné prosadit seriál, který stojí na mottech "žádná setkání nejsou náhodná" a "náhody neexistují". A dokonce veskrze a důsledně pozitivní, hladivý, s dobrými konci. Možná že po pár dílech vyprchá ten wow efekt, kdy se linie propojí a všechno do sebe zapadne jako kolečka švýcarských hodinek, možná se dá později už odhadnout, kdo s kým a jak, ale já to nedělám a nechávám se "dostat". Oddávám se nadšení, údivu, vzácnému pocitu posvátna a dokonalosti Stvoření, raduji se ze šťastných náhod a dobrých konců a držím palce tvůrcům, aby jim invence vydržela hodně dlouho a já se mohla koupat a houpat na vlnách pozitivna ještě mnoho dní. Díky.