Yeoseot gaeui siseon (2003)

Toto natocilo 6 roznych reziserov, reziser Chan Wook Park natocil film o akejsi zene z Nepalu, ktora sla pracovat do Juznej Korey. Zvysnych 5 pribehov vyprchalo rychlo z hlavy  66 %

Tenhle asijskej kousek vznikl za podpory korejské komise pro lidská práva, tak je asi jasné, jakým směrem se šest filmečků vydalo. Bohužel, ale i při sebevětší snaze se mi jednotlivé režisérské počiny nepodařilo rozlousknout. Příběhy vedly odnikud nikam, žádná pointa, žádná myšlenka, která by roztočila mé mozkové závity. A ani Park s N.E.P.A.L.em nepředvedl nic výjimečného, jak bývalo u něj dobrým zvykem.(29.09.2007)

..v zásade by som aj skonštatovala, že pozerateľné, ale nie nejako výrazne rezonujúce, ale je tu Pán Režisér..jednotlivé poviedky stavajú na "sile osudu-postihu" svojho hrdinu, pričom viaceré z nich sa akosi nevošli do svojho času a ostali nekompaktné, alebo ostali len na úrovni zobrazovania bez akéhokoľvek ďalšieho náboja..(jednoducho im chýbal onen konfliktný napäťotvorný moment, ktorý by sa mal vo filme vvyskytovať a stavali na emócii na hrane citového vydierania)..a nemyslím si, že je to len zaradením, že Parkov segment tu má najkladnejšie ohlasy, ku ktorým sa pridávam..Pán Režisér totiž vie pracovať s obrazovými skratkami a využívať rámovanie a strih v súlade s ideou filmu - všetko podriaďuje Myšlienke, ktorú necháva prelínať celým filmom..je veľmi priamy (ale nie polopatický), stručný a výstižný a vie, čo chce povedať a hovorí to..úplný opak mňa - kecám a kecám a aj tak mrtne veľa ľudí nezistí, čo chcem povedať a ja to, kým sa k tomu dostanem, zabudnem.. ;-)(21.04.2007)

Kolekce šesti povídek o lidech majících každý svá traumata a handicapy (obezita, pomočování apod.) Jejich kvalita je proměnlivá, většinu bych si už podruhé nepustil, Parkův příspěvek o chudé ženě z Nepálu, která odešla do Korey za prací a místo toho byla zavřena do blázince, patří k těm lepším.(18.04.2005)

Kompilácia 6 minipríbehov- ako to už pri podobných projektoch chodí, je nevyvážená kvalitami ich jednotlivých segmentov. K ostatným filmíkom sa ešte vrátim, teraz sa pozornejšie pozastavím pri v poradí poslednom z nich, avšak z hľadiska výslednej kvality najlepšom - minifilmíkuN.E.P.A.L(Never Ending Peace and Love), ktorý sa zaoberá problematikou diskriminácie prisťahovalcov do Južnej Kórey. Jeho režisérom je Park Chan-wook, ktorý N.E.P.A.L. označil zatiaľ za svoj najosobnejší film. Dopredu upozorňujem, že ide z hľadiska príbehu ako i jeho formálneho prevedenia o diametrálne odlišný film k jeho opusom o pomste (Sympathy for Mr. Vengeance, Oldboy, segment Cut z Three...Extremes) i vojenskej tématike z JSA. Takmer paradokumentárnym spôsobom zaujíma Park svoj postoj k otázke utláčania utečencov spôsobom, ktorý vo mne silno zareznoval a živo som si vedel namiesto Južnej Kórey predstaviť hociktorú inú krajinu a namiesto Nepálčanov dosadiť iný národ. NEPAL tak dokazuje veľkú šírku režisérskeho záberu Parkovej osobnosti.(24.02.2005)