Virus (1980)

Upřímně jsem čekal mnohem více. Podle recenzí jsem se nechal zlákat na údajně slušné gore a masky, ale toto se opravdu nekonalo. Nejlepší zombie byl kněz a to bylo tak vše. Jediná práce na zombie byla ta, že je potřeli barvou a tím to končilo. A ty pohyby zombie také byly hrozné, buď chodily jako prkna, nebo někdo, kdo má epileptický záchvat.  Byť mám Matteiho velmi rád, tak tady mu to úplně nevyšlo.

Režisér Bruno Mattei byl občas svou tvorbou něco jako Lucio Fulci či George A. Romero, ale jejich kvalit ani zamák nedosahoval. Ukázkou takové snahy je právě tento zombie snímek, který má na svou dobu dobré masky právě oněch zombie, ale to je na celém tomto filmovém povolení vše. Výprava v podstatě žádná, speciální efekty spíše jen pro zábavu, režijně celý koncept vyvolává dojem amatérského filmu. Námětově a často i obrazovým dojmem jakoby se Mattei navíc inspiroval snímkem ´The Crazies´ (1973), který má na svědomí nikdo jiný než slavný George A. Romero. To však u italského filmu není nic neobvyklého. Mnohé scény spíše vypadají vtipně, což evokuje k parodii na zombie filmy, než na vážný hororový počin. Na druhou stranu i tady platí, že se snaha cení, a tak snímek alespoň  zaplnil prázdné místo na regále ve videopujčovnách.

Čo dodať? Film možno spomaľujú akurát dokumentárne zábery, miestami fakt nechutné. Ale inak je to film z môjho milovaného úzkeho okruhu late 70s/early 80s italo kulťákov, ktoré budem obraňovať do posledného dychu. Respektíve nech má každý svoj názor, ale ja zbožňujem každú typickou rýchlodabingovou VHS atmosférou nasiaknutú minútu alá Zombi 2, alebo Cannibal holocaust(a ostatné pecky), geniálne praktické masky a gore FX, hudbu od Goblinov, italo a tropické prostredie, nádherné kreslené plagáty a všetky alternatívne názvy. Film, aký dokázalo natočiť len Taliansko v dobách svojej najväčšej gore slávy.

Hell of the Living Dead je nádhernou ukážkou osemdesiatkového talianskeho trashu, v ktorom jeho tvorcovia vsadili všetko na jednu kartu - na gore. Ide o ultranásilný zombie horor, v ktorom sa miestami objavujú aj aspekty typické pre talianske kanibalské filmy. Doménou je spomínané gore, ktorého sa tu divákovi dostane naozaj neúrekom, pričom so scenárom si Mattei s Fragassom evidentne moc nelámali hlavu. Štyria príslušníci špeciálnej jednotky, oblečení ako montéri si po celú dobu počínajú ako lobotomici, nuž a záber na stádo slonov, žijúcich vo voľnej prírode údajnej Papui-Novej Guinei je skutočnou pastvou pre oči každého jedinca, majúceho prírodovedné poznatky aspoň na úrovni základnej školy.

Čítal som, že toto je vraj jeden z najlepších filmov Bruna Matteiho, tak na to som teda zvedavý. No, ja si myslím že jeho posledný predsmrtný snímok Zombie: Počiatok bol rozhodne zábavnejšia a nápaditejšia hovadina, avšak nevznikla v 80-tych rokoch. Vírus, respektíve Hell of the Living Dead je neprekvapivo presne taký ako by človek od Matteiho ( alias Vincenta Dawna ) čakal, čiže prachbiedny stupídny brak ktorý (aspoň miestami ) baví skôr svojou nechcenou smiešnosťou než nervydrásajúcim hororom. Papula Nová Quinea je vďaka nejakej chemickej nehode zamorená zombie nákazou, po ktorej sčernajú aj belosi a špeciálne komando v montérkach spolu s dvoma novinármi musia absolvovať cestu džungľou plnou mäsožravých kriplov. Hneď v úvode "úžasná" scéna so zombie krysou pod oblekom a v ďalšom zábere sú komplet všetci nakazený. Nasleduje policajná akcia kde ono komando proste nabehne do baráku a vystrieľa zločincov mieriacich na rukojemníkov. Tí sú proste taký drsný, že miesto cukrovej jedia sklenú vatu, ale iba ten najšialenejší z nich chápe že zombíkov je treba strieľať do hlavy a väčšinu filmu to svojim kolegom márne vysvetľuje. Čo sa týka gore scénok, v ponuke je tu hlavne strieľanie a často pomerne nezvládnuté obžieranie, kde figurantom proste len priložili na ruku či nohu kus mäsa a aktéri predstavujúci nemŕtvych sa tvárili že to akože vytrhávajú z tela. Pamätné je tak viac-menej len to záverečné vytrhnutie jazyka, nasledované strčením ruky do úst a vytlačením očí, ale aj to zombie decko bolo fajn. Okrem pokročilého idiotizmu postáv i zombíkov ( ktorí raz nie sú za boha schopný uhryznúť či len chytiť magora čo vojde rovno medzi nich a ešte im strká haksne pred ústa a inokedy zase skáču cez okno ) serú hlavne tie tie zábery z dokumentárnych filmov na rôzne zvieratá či sfetovaných domorodcov, čo sú tam hojne nastrihané. Trebárs keď ten šialenec začne po svojom debilnom extempore v hlúčiku zombíkov konečne strieľať a miesto masakru zrazu ukážu nejakého kormorána loviaceho ryby! Ako plus by som zarátal scénu kde sa hrdinná novinárka vyzlečie do naha aby takto úradne nadviazala kontakt s domorodcami. Proste chujovina, ale aspoň že sa nevlečie.