Ve spánku (2010)

Další klenot, který francouzská kinematografie občas přináší, jako například „Ils“, „Uvnitř“ atd.
Stejně jako tyto filmy má i tento tu správnou délku, aby příběh vyprávěl svižně, s bláznivým tempem, které nikdy nepolevuje. Všechno začíná zmatkem, hraním si s divákovými domněnkami a poté se skrze flashbacky příběh postupně skládá dohromady a odhaluje, co se skutečně stalo, s tím osobitým francouzským narativním stylem, který se tak mistrně ponořuje do lidských emocí. Lidská osamělost, strádání a minulá traumata se prolínají, aby ospravedlnily činy každé postavy, s dávkou divokosti a násilí, které neklesá do přehnané nadsázky, ale spíše zůstává v realistických a věrohodných mezích. Opět jsme přeneseni do každodenního teroru, do vniknutí nebezpečí do našich vlastních domovů, do rutiny našich životů, lidmi s normálními tvářemi, deformovanými monstry číhajícími uvnitř, v nejhlubších zákoutích lidské psychiky.

Zdravotná sestra Sarah prišla pred rokom o svojho syna. Počas rekonštrukcie domu, do ktorého sa presťahovali, mal smrteľný úraz. Nevie sa z toho spamätať. Trpí uzkostnými stavmi. Jednej noci, počas jej návratu zo služby, autom zrazí mladíka Arthura, ktorý jej nečakane uprostred lesov vbehol do cesty. Je zhruba vo veku jej nebohého syna. Pomôže mu a odvezie ho ku sebe domov. Tvrdí, že ho prenasleduje zlodej, ktorého pristihol pri čine. Niečo tu však nesedí. Sarah vôbec netuší akú šialenú beštiu si vpustila do domu. Ani vo sne by ju nenapadlo, že sa zapletie s takýmto neľudským monštrom. No postupne jej začne dochádzať, že sa ocitla v spoločnosti nebezpečného psychopata. Titul "V spánku" (Dans ton sommeil) je napínavý, dosť drsný, komorný, francúzsky thriller. ****

DANS TON SOMMEIL je klasický výtvor New French Extremity. Krv, flashbacky, nekompromisné vyústenie, pointa. Tento prírastok nepatrí medzi vlajkové lode žánru, ale aj vďaka svojej svižnej minutáži dokáže sprostredkovať nervóznu atmosféru. Pre niektorých divákov bude možno rýchly mix flashbackov a prítomnosti možno zavádzajúci a mätúci, svoje ale dostanú.

Som rád, že tvorcovia nerobia z diváka blbca a veľmi presne vloženou dlhou retrospektívnou sekvenciou v prvej tretine nás uvedú do skutočného obrazu. Tento obraz je ale natrvalo skrytý hlavnej hrdinke filmu a pri záverečnom zábere celého filmu som túto skutočnosť veľmi ocenil. Dlhšie som nevidel tak ambivalentný koniec, kedy svojim spôsobom ide o happy end, ale ono si to celé treba nechať trochu uležať v hlave, aby to divák prijal ako chytro vymyslenú hru a uvedomil si Sarine emócie tesne pred koncom a ako by sa jej psychický stav ďalej vyvíjal, ak by film skončil presne opačne. Samozrejme ak fanúšikovi hororu pôjde iba o spracovanie a hlbšiu myšlienku tu nebude potrebovať hľadať, tak holt v tomto smere nejde o žiaden žánrový prevrat. Takže ide skôr o preferencie, ale vieme, že súčasný francúzsky horor rád pracuje s podtextom a V spánku nie je výnimka.

Spíš docela psycho než horor. Francouzi nehrajou na happy endy a to je docela dobře. Zajímavý pojetí tématu sériovýho vrahouna. Anne to sluší čím dál tím víc a Arthur je čím dál tím víc psycho blboun. Ze závěru mě docela mrazilo, ale jak už jsem psal, Francie nerovná se kousek toho pokakanýho štěstíčka. Na 5 to není, dalo by se asi vytěžit víc, ale i tak dobrej film na dlouhej večer 3*