Třicet vteřin nad Tokiem (1944)

Klasická vojnová dráma s typickou príbehovou šablónou. Najprv ľahký výcvik a zábava v kasárňach, prípadne naivná romanca, a potom tvrdá vojnová realita, ktorá zamáva s väčšinou vojakov. Až v tejto chvíli začína skutočne film. Pôsobivý je napríklad dlhozáberový pohľad na prelet Pacifikom a Japonskom, ktorý vyzerá veľkolepo aj po desiatkách rokov. Napätie sa zasa vyskytuje iba pri scéne s pádom lietadla a amputáciou zranenej nohy, ktorá je netypicky naťahovaná. Film má riadne prepísknutú stopáž a nevyhne sa množstvu hluchých scén, ktoré ho z výšin ťahajú dole a dole ho ťahá aj značný patetizmus, ktorý je prítomný nielen u vojakoch vôči veliteľom a súkmeňovcom, ale aj u Čínanov voči americkým vojakom. Škoda, že taká herecká hviezda akou je Spencer Tracy, obsadená do postavy výcvikového dôstojníka, dostáva málo priestoru.

Myslím, že tento film je jeden z najlepších filmov o 2. svetovej vojne, ktorý bol natočený ešte v priebehu vojny. Ide o film, ktorý najvernejšie vystihuje nálet letky podplukovníka Doolittla na Japonsko 18.4.1942. Celú akciu môžeme hodnotiť ako vynikajúci technický úspech, ale na druhej strane táto akcia mala len propagandistický význam, nakoľko lietadla nenapáchali významnejšie škody. Vojna v Pacifiku sa na jar 1942 vôbec nevyvíjala dobre pre Spojené štáty. Američania a ich spojenci poznali len porážky, preto pre zvýšenie sebavedomia, ktoré bolo veľmi nízke, naplánovali Američania nálet na japonské hlavné mesto. Japoncom sa nepodarilo zostreliť žiadne zo šestnástich dvojmotorových bombardérov B-25. Po zahodení bômb lietadla pokračovali v lete na letiská v Číne, na územie, ktoré ovládal generál Čankajšek. Jedno lietadlo pristalo v sovietskom Vladivostoku, lietadlo bolo zhabané a posádka internovaná (po roku za pomoci NKVD utiekli do Iranu). Len štyri lietadla pristáli na mieste určenia. Ostatné lietadla pristali núdzovo, respektíve z dôvodu nedostatku paliva osádka lietadlo opustila. Ihneď im poskytli pomoc miestni obyvatelia a vojaci Kuomintangu. Päť vojakov zahynulo pri zoskoku, osem ich bolo v Čine zadržaných a dopravených do Japonska, traja z nich boli popravení, jeden zomrel vo väzení a 4 sa dočkali oslobodenia v auguste 1945. A tak z 80 vojakov zapojených do akcie sa 71 zachránilo a vrátilo do štátov. Celá akcia však mala dohru aj v samotnej Čine. 53 japonských práporov obsadilo provincie kde americké lietadla pristáli a v priebehu 3 mesiacov zmasakrovali 250 tisíc miestnych obyvateľov. Ale pre Spojené štáty to bol prvý bojový úspech v 2. svetovej vojne a americká propaganda to náležite využila.

TELL ME, HONEY, HOW COME YOU'RE SO CUTE? I HAD TO BE IF I WAS GOING TO GET SUCH A GOOD-LOOKING FELLA!!! Na dobu vzniku neuvěřitelně nadčasové. Perfektní soundtrack, jestli se tomu tak tedy dá říci. Popěvky vojáků na večírku, písně o Texasu a výborné 'rock-a-bye baby' s rozhoupáním letadla jsou srdcovky. Škoda, že tu mladý Mitchum neměl víc prostoru. I tak však pan Johnson zahrál svou hlavní postavu Teda neskutečně dobře a tak není čeho litovat. Potěšil i Tracy a hlavně pro mě neznámá Phyllis, která je neskutečně příjemná a nádherná zároveň. Další pro mě příjemné překvapení byl pan Walker, který jako by z oka vypadl mladičkému John Waynovy. Tolik k postavám. Co se týče příběhu. Parta mladejch kluků v koženejch bundách, nasedne do svejch bombardérů B-25, který uvnitř voněj benzínem a olejem a naházej tunový pumy na výrobny zbraní cestou nad Tokiem. Pak už je to jen boj o přežití. Neskutečný!

Napriek tomu, že je Spencer Tracy ťahákom filmu, jeho úloha je vedľajšia, prím hrá Van Johnson. Je to jeho film a počína si veľmi dobre. Snímok bežal v našich kinách v roku 1947.

Az na tu romanticky kycovitou zapletku...