Standard Operating Procedure (2008)

“Amerika nie je taká, ako sa snaží svetu ukázať”. Dokument je spoveďou aktérov aféry týrania zajatých irackých väzňov vAbú Ghrajb, ktorí podrobne popisujú dianie v danej väznici. Skrátka: štandardné, operatívne postupy. Toto je druhý zárez s vojnovou tematikou režiséraErrola Mirrisa, tým prvým bol “Fog of War”, ktorý rovnako ako tento, spĺňa veľmi vysoké kritéria. Je naozaj zarážajúce počúvať tie názory, pohľady či domnienky o tom, čo bolo, respektíve nebolo kóšer. Štruktúra dokumentu je monológová, poprepletaná autentickými fotografiami. Ničoho iného sa nedočkáte, ale aj to bohate stačí na to, aby človek tak nejak pochopil, čo sa môže diať za múrmi napr. takéhoGuantanama, kde sa môže niekto ocitnúť len tak pre nič za nič, bez dôvodu, na akokoľvek dlho, kde neplatia žiadne práva pre podozrivého.

Ospravedlnenia z hláv odsúdených amerických vojakov vysvetľujú pozadie vzniku fotiek mučených irackých väzňov vo väznici Abú Ghrajb. Vo vysokom rozlíšení sa striedajú úkony vykonávané na príkaz amerických väzniteľov: nútená onania, pyramída naháčov, prikladanie elektrinou nabitých drôtov na telo, nohavičky na hlavách, symbolické ukrižovanie, zastrašovanie útočným psom a pod. Hlavné príčiny podľa zainteresovaných: rozkazy veliacich dôstojníkov, sadista v tíme, mladosť-pochabosť, zamilovanosť. Z emočne studenej obhajoby vyplýva: my nič, len poslušné bábky, kolieska v stroji zvrhlého systému. Trpká pachuť z potrestania nastrčených pešiakov a rýchleho upratania tajných rozkazov ostáva. Pri uvedomení si nasledovných vecí nastúpi aj niečo z uvedomenia si cynickosti obetovaných, presadzujúcich svoju pravdu o minimálnom prehrešku. 1.Všetci odsúdenie pociťujú ako vysokú krivdu; aj tí, čo priznali vinu mali argument o nespravodlivosti, spôsobenej nepotrestaním pôvodcov 2. Nebolo cítiť ani závan ľútosti, len chladnú, racionálnu a vypočítavú obhajobu. Vlastne sa nič nestalo. 3. V závere hlas vyšetrovateľa všetko priklincúva tvrdeniami, čo z ukázaných fotiek je zločin a čo štandardný postup. Brutus, ozaj. Spracovaný efektne, technicky presvedčivo, s neutešeným podtónom o dokonalom svete zabezpečenom nastupujúcou generáciou. Neohrozene ovládajúcou spúšť fotoaparátu. A ak je scéna neatraktívna, vždy sa dá zinscenovať pútavo, podobne ako fotky z filmu, porozosievané po všetkých mysliteľných svetových médiách.

"Asi som mohla povedat 'Kašlať na vás, neurobím to.' a ísť do basy za neuposlúchnutie rozkazu, ale neviem..." Tradične kvalitný, silný a podľa možností čo najobjektívnejší Errol Morris.

Najhoršie je, že toto bola len príprava na výsluchy. To hlavné sa dialo a deje mimo záberov, mimo záujmu, mimo nás...

Jedná se o dokument týkající se události v Abu Ghraib, tedy konkrétně mučení iráckých vězňů americkými vojáky. Posloucháme jednu výpověď za druhou - vojáci, nadřízená, vyšetřovatelé, koukáme se na všechny ty pořízené fotky. A máme, nebo aspoň já mám smíšené pocity. Nechci tu nijak moc moralizovat, ostatně, od experimentů Zimbarda je jasné, co v nás dříme a těžko říct, jak bychom jednali sami, byť jsme poučeni...Takže se jen podělím o dva nejsilnější momenty: překvapením bylo, že hlavní "hrdinka," známá ze všech těch fotek, s jedním z nich (který jako jediný v dokumentu nevypovídal, protože je ve vězení a armáda či vláda či kdo nedovolili, aby též, jako ostatní, v dokumentu promluvil) otěhotněla, dnes tedy vychovává syna Cartera a nic by nevrátila, protože by neměla Cartera...teda, mé sympatie neměla, na druhou stranu, dostalo se jí nějaké terapie? To děvče asi osobnostně bylo v háji už předtím, natož teď...A potom, jeden z těch, co se tam jen tak nachomýtli k jednomu z mnoha týrání a buď byl vyfocen, nebo mačkal spoušť, říká něco v tom smyslu, že on je prostě ten hodný chlapík a problém je v tom, že chce být s každým zadobře. A proto neodmítne, když po něm někdo něco chce, protože se chce s každým kamarádit...A za to že má být ten špatný chlápek? Tak to jsem jaksi opravdu nepobrala....uf! Jinak je to zbytečně dlouhé. Dnes už není tuším povinná četba, ale co takhle povinná kinematografie?(21.10.2009)