Ten kluk je postrach 2 (1991)

Ze začátku jsem si říkal - proč ne? Prostě dvojka, takže tam musí být dva nesnesitelní spratkové - ale jak film šel dál a dál ...ehm, nesmál jsem se ...pokud chápu dobře, tak nejsilnější scény mají být ta se zvracením na kolotoči, psí výkaly nadměrných rozměrů a finální scéna s bagrem řízeným malou holkou ...ehm ne ...a upřímně nevím, zda se toto může líbit mladším divákům

Prvý diel vznikol v r. 1990, kedy boli v móde detské trháky á la Sám doma. Oproti Samému doma to síce bolo ako keby ste porovnávali hotdog s pečenou kačicou s lokšami a červenou sladkokyslou kapustou (hoc beriem, že niektorí v tom nevidia rozdiel), ale svoj účel toto béčko splnilo: pri trápnom rozpočte 11 miliónov zarobilo celosvetovo 72. Nečudo, že do roka a do dňa poslušne doklusalo pokračovanie. To už každopádne nepredstavovalo dôvod na búchanie šampáňa: pri rozpočte 15 miliónov ich celosvetovo zarobilo 32. A myslím si o ňom to isté, čo o prvej časti: ak by sa scenáre mierne prepísali a celé by sa to inak uchopilo, bol by z toho regulárna mrazivý horor á la Mikey – dieťa zločinu (1992). Junior je v hereckom podaní Michaela Olivera ukážkový zmrd, hajzel a chorý maloletý psychopat. Scéna s citronádou patrí ešte k tým miernejším. Dvojka predstavuje príbehový posun, keďže tvorcovia proti diablovi Juniorovi postavili diablicu ženského pohlavia Trixie (Ivyann Schwanová takisto s herectvom skončila, dnes je z nej pekná blonďavá štyridsiatka). Celé je to strašne lacné (umelohmotný zhypnotizovaný pes) a nerealistické (zvonček, psie výkaly), ale i v tom drieme isté čaro, hoc jasné, Občan Kane to zrovna nie je (ale asi vás prekvapím: ani nemal byť). Po Michaelovi sa následne plus-mínus zľahla zem (v televíznej trojke ho pre-obsadili). Tak nejak asi omylom (alebo ja neviem ako) sa tu zo záhadných príčin objavil na dvoch Oscarov nominovaný veterán americkej kinematografie Jack Warden.

Film o spratkovi, kterému byste nejradši napálili pár facek a poslali ho do děcáku, protože tohle není roztomilé, tohle je čistý chaos v dětských plínkách. Junior je zpátky a má ještě větší chuť ničit životy lidí kolem sebe. Tentokrát se tatík chce oženit a Junior mu hledá nevěstu tím, že sabotuje každou potenciální kandidátku. A do toho se objeví malá holka s ďáblem v těle, která Juniorovi konkuruje v disciplíně “kdo dřív někoho pošle do blázince”.
 
Film? Totálně nekorektní komediální masakr, kde děti dělají věci, za které by v reálu skončily v polepšovně. Od zvracení na horské dráze po ničení svateb – všechno tu jede na maximum. Ale přiznejme si to, místy je to už tak přes čáru, že spíš kroutíte hlavou, než se smějete.
 
Junior je malé satanovo dítko a tahle dvojka je zvrácený koktejl anarchie, fekálního humoru a šílených scén. Na dětský film to fakt není, na černou komedii taky ne. Je to spíš guilty pleasure, který vás buď pobaví, nebo donutí okamžitě přepnout kanál.

Už je to nejaký čas čo som naposledy videl"Problem Child 2"no je treba si povedať pravdu, že toto je film, ktorý ostane v pamäti aj roky. A hlavne je to asi jeden z filmov, na ktorý sa môj názor po rokoch dosť zmenil. Keď som mal asi 6 alebo 7, tak som si hovoril, že ide o jeden z najlepších filmov. Bavilo ma sledovať Prckove úlety a díval som sa na to z úplne iného uhla. Plus musím uznať, že v minulosti mali rodinné filmy celkom odvahu. Aj ako dieťaťu sa mi v tom čase zdali niektoré momentky trošku za hranu, no dokázal som sa na nich pobaviť. Úprimne si myslím, že keby tento film mali robiť tvorcovia dnes, tak by to už bolo na R-ko a v žiadnom prípade by to nebolo rodinné. Okrem toho ešte poviem jedno, že moji rodičia ma tiež vnímali ako postrach rodiny a pri tomto filme som mohol vraj vidieť aký som aj ja neposlušný. Nuž, nebol som ako dieťa žiadny anjelik, ale nemyslím si, že som bol až tak krutý ako vie byť Prcek miestami byť. A tým sa dostávam k tomu kľúčovému. Je rozdiel či sa na film dívam v Prckovom veku, a či sa na to dívam ako dospelý. Pretože ako doseplý som dospel k záveru, že tento film je absolútne neuveriteľne krutý a mnohé "fóry" hraničia podľa mňa s ohrozením zdravia a života. Sú tu stále scénky, kde som sa zasmial, napríklad prvé stretnutie Prcka a Gilberta Gottfrieda je vynikajúce. Ideš do šiestej triedy. Len tak. Tam sú dobré fóry. No najpamätnejšie scénky mi dnes prídu skutočne za hranou a vysoko nebezpečné. Časť s kolotočom je nechutná, nebezpečná a krutá. Mám pocit, že ako decko som sa na tom smial, no dnes je to momentka, na ktorú pozerám buď so zdesením, alebo ju mám chuť preskočiť, aby sa mi nezdvihol žalúdok tiež. Elektrický zvonček je takisto trochu príliš. Možno aj z toho titulu, že sám viem, čo je to byť zasiahnutý elektrickým prúdom. A hoci je vidno, že Prcek v jadre má aj dobré stránky, tak je hrozné ho sledovať, ako si to mučenie ľudí užíva. Skoro by som bol až zvedavý, čo z neho v dospelosti vyrástlo. Kde je podľa vás teraz? A aké metódy terorizovania ľudí si našiel? Ale poviem pravdu, že John Ritter a Amy Yasbeck majú dobré momentky, Gilbert Gottfried hrá samého seba a ide mu to zase náramne, Jack Warden je celkom vtipný a sú tu scénky, ktoré fungujú. Po rokoch sa už na ten film moc pozerať nechcem, ale je treba priznať, že zanechal celkom slušné spomienky.Hodnotenie: D+

Náš Junior je späť a dovolím si tvrdiť, že druhé pokračovanie v kadečom predčilo aj prvý diel aj keď scéna kedy malé dievča príde veľkým bagrom je už moc, (asi došli nápady). Oddychová a relaxačná komédia pre celú rodinu, kde smiech je to hlavné. Pamätám si aj v detstve že druhý diel bol o niečo zábavnejší a mal som ho požičaný veľa krát. Nie som si úplne istý, ako by ohúril dnešnú mládež a dnešných divákov a preto ho odporučím len tým, ktorí videli prvý diel a páčil sa im.