Ten kluk je postrach (1990)

Co o tomto filmu říct ...nemám s ním problém, ale od začátku je prostě blbost, aby někdo 30x vracel dítě do děcáku nebo aby se ho biologičtí rodiče zbavili jen protože ....proč vlastně? :D ale ve výsledku je kluk i celkem sympatickej, což možná dělá fakt, že nová maminka je rozmazlená fiflena, která možná ani vlastní dítě nakonec nechtěla - respektive chtěla, ale jen aby mohla chodit na oslavy narozenin - a dědeček je taky pitomec, který bojkotuje jediného syna ...takže dost nízká laťka

V prvej polovici 9O. rokov boli obľúbené rodinné filmy s nezbednými chlapcami. Odpálil to (až na Mesiac) pochopiteľne Macaulay Culkin v trhákoch Sám doma 1 a 2 (1990 a 1992) a následne sa na scéne zjavil Postrach Denis (1993) s Walterom Matthauom a samozrejme Masonom Gambleom. V r. 1990 sa na trhu zjavil Ten chlapec je postrach s dnes už dávno zabudnutým Michaelom Oliverom v titulnej úlohe, ktorý sa zjavil aj v dvojke, ktorá prišla len o rok neskôr (a 1993 pribudla trojka). Jednotka dokázala, aké populárne sú takto ladené snímky, keď pri skromnom rozpočte 11 miliónov celosvetovo zarobila 72. Film je to však vo výsledku veľmi zvláštny. Dokonca zvolím odvážne slová a poviem, že z neho nemám dobrý pocit. Oficiálne máme dočinenia s rodinnou komédiou, ale osobne by som toto čudo žiadnemu dieťaťu zrejme pozrieť nedal. Ústredný hrdina je skôr antagonista a ak by sa ukázalo, že je to potomok Satana a na konci by svojich spolužiakov polial benzínom a zaživa upálil, ani by ma to príliš neprekvapilo. Vlastne ma prekvapilo, že sa film skončil happyendom. Jasné, JE to rodinná komédia. No na viacerých miestach sa staneme svedkami okamihov, ktoré sú divné, zvláštne, WTF a kuriózne, nie vyložene komediálne, prípadne ako z grotesky (činka, pád zo schodov), alebo ako z Mikeyho – dieťaťa zločinu. Ten prišiel na trh o 2 roky neskôr a mám podozrenie, že jeho tvorcovia ho natočili po tom, čo videli dnešný film a sami si uvedomili, ako blízko má Ten chlapec je postrach k mrazivému trileru (všetko so „strýkom“). Miestami som bez irónie mal pocit, že ak by sa niektoré scény mierne upravili, stal by sa z toho plnohodnotný horor. Postavy sú nesmierne amorálne, adoptívne dieťa chcú posunúť pri prvej príležitosti preč ako spotrebič, ktorý sa im nepáči, manželky sa správajú ako štetky a otcovia sú skorumpovaní zmrdi uprednostňujúci moc pred vlastnými synmi. Možno som konzervatívny, ale toto by sa podľa mňa v rodinnej detskej komédii objavovať nemuselo.

Takový normální rodinný film, u kterého se pobaví především děti. Dospělí to napoprvé snad taky dokáží vydržet, protože se některé scény docela povedly. Nicméně originalitu tady nehledejte a opakování jen na vlastní nebezpečí. Pokud chci sáhnout po podobném typu filmu, zvolím raději Sám doma, i když už jsem jej viděl mnohokrát.

Rok 1990 bol na filmy s detským hrdinom celkom plodný. Predovšetkým medzi nás pribudol Sám doma, ale okrem iného tiež Ten chlapec je postrach. Dieťa, ktoré je úplne neprispôsobivé, sa dostane do rodiny, ktorú pochopiteľne obráti úplne naruby. Celkom príjemná porcia zábavy, ktorá ale po rokoch už dosť stratila, takže stačí vlastne vidieť raz a potom už je to zbytočné a to je zle, pretože komédie by sa mali kvôli zábave sledovať neobmedzene. Vtedy to ale bol celkom hit, dokonca ešte existuje druhý a aj tretí diel.

Home Alone vs. Omen. Hmm. Môj film detstva, ktorý žiaľbohu stihol zostarnúť skôr než ja. Oproti dvojke je level nechutností ešte na relatívne udržateľnej úrovni, no už tu je viditeľný trend, akým sa budú rodinné komédie v nadchádzajúcom desaťročí poberať. A to preč od Spielbergovskej snoch za návratom do detstva k rodinným blbostiam á la Beethoven.