Sloní stezka (1954)

Vidno, že sa jedná o áčkovú produkciu. Prizvať mladú Taylorovú bol určite dobrý krok. Postava ako lusk a aj rola jej celkom sadla. Záverečná scéna so slonmi je na tú dobu doslova fantastická. Zábery, kde slony vyvaľujú schodisko z trámov a ešte na nich stojí žena, sú super natočené. Škoda len, že hoc to mal byť dobrodružný film, až na zasadenie v exotickej Srí Lanke, tam nič dobrodružné nebolo. A ani v príbehu sa až na problémové manželské vzťahy a nezhody s domorodým služobníctvom, nič dramatické nedialo.

,,SLONY SI STÁLE PAMÄTAJÚ." __ Aj človek môže mať pamäť ako slon. ,,Sloní chodník" som videl pred aspoň dobrými 15 rokmi na Nove a aj keď mi dej odvtedy vyfučal z hlavy, (ostatne ako píše ElizabethB ide o klasický milostný trojuholník, ktoré hlavne Hollywood chŕlil ako na bežiacom páse), na domorodé pomenovanie chobotnatcov ,,sloní lidé" a aj po toľkých rokoch efektne demoličné finále som nemohol nikdy zabudnúť. Odvtedy som sa začal zaujímať o Srí Lanku. Čo je ešte zaujímavejšie, vo viacerých ohľadoch mi film pripomenul Hitchcockovu ,,Mŕtvu a živú" - na Taylorku neustále dopadá tajomný tieň minulosti, je tu neprajný sluha Appuhamy a záver má vlastne rovnakú symboliku. Len od tajomstva izby ,,starého pána" som predsa len očakával čosi viac, na druhej strane som však vedel, že obraz s jeho podobizňou musí byť na konci zničený. Vadili mi tiež prílišné, niekedy priam nepochopiteľné zadné projekcie, ktoré boli často vzhľadom na nakrúcanie v reálnom prostredí zbytočné (exteriéry sú očarujúce), ale to bolo v zlatej ére Hollywoode bežné, takže čo už. Pre mňa parádny filmový zážitok a mimoriadne silné 4*. (29. hodnotenie, 5. komentár k filmu)

Tento film zobrazuje klasicky milostny trojuholnik…kedy si muz (Peter Finch) zoberie zenu (Elizabeth Taylor), odide s nou do jeho krajiny a predosly zaujem vystrieda arogantnost a ignoracia. A tak mladucka Ruth zacne travit cas so sarmantnym Dickom Carverom (Dana Andrews), kym ich rozvijajuci vztah nahradi boj s cholerou a samotnymi slonmi... Odhliadnuc od tej “zalaskovanej” casti pribehu, Elephant Walk poukazuje na ludsku sebeckost a ignoraciu voci prirode…

Je zajímavé, že v tom samém roce Američané natočili jiný film s téměř identickým příběhem, a to The Naked Jungle (1954). Oba filmy končí katastrofickou scénou, na tu dobu velice zdařilou. A oba hodnotím stejně. V rámci žánru za 3.

Velkolepé závěrečné finále s demoliční pomstou slonů,(30.01.2026)