Ronnie Coleman: The King (2018)

Ronnie Coleman je známý jako „král“, a to z dobrého důvodu. Je osminásobným vítězem soutěže Mr. Olympia ve světě kulturistiky a držitelem světového rekordu v počtu vítězství na Olympii. Nyní je v důchodu, podstoupil mnoho operací, po kterých nemůže chodit bez berlí, ale jeho touha trénovat jako profesionální kulturista se nerozplynula. Prozkoumejte historii jeho kariéry jako kulturistické legendy a sledujme jeho cestu k uzdravení.

The King je podle mě nejvýznamnějším z Ronnieho dokumentů. Zde již má Ronnie kariéru za sebou, a tak je dokument spíše hodnotící a v plné nahotě zobrazuje odvrácenou stranu kulturistiky a extrémně tvrdého tréninku nezbytného k cestě na vrchol. Zároveň tento dokument dává významnějším způsobem nahlédnout do Ronnieho osobního života a odhaluje i další stránky Ronnieho obdivuhodné osobnosti. Zpovědi dalších přímých účastníků Mr. Olympia i dalších soutěží jsou nadmíru povedené, takže ve výsledku nemám dokumentu co vytknout a považuji ho za možná úplně nejlepší dokument z oblasti kulturistiky, byť jistě není nejpozitivnější, ale v tom je podle mě jeho hlavní kouzlo.

Vlad Yudin tieto dokumenty s prostredia najväčších miesičov vie. Ronnie a jeho legendárne "Yeah Buddy" a   "Light Weight Baby" sú dnes už známe rovnako ako Ronnieho 8 titulov Mr. Olympia. O Colemanovi som vedel dosť, ale už dlhšiu dobu sa oňho nezaujímam a tak mi prišiel ten dokument vhod. Sú tu zmapované jeho začiatky, úspechy aj neúspechy a aj to množstvo operácii, ktoré podstúpil. Ronnie je frajer, ktorý stále cvičí, aj keď sa na ňom podpísali takže váhy a podpísali sa na ňom fakt tvrdo. Aj keď vyzerá fakt masívne a radšej mám éru Arnolda, Ronnie je sympaťák a tento dokument stojí za zhliadnutie. 80% - 4*

Nezáleží na tom, koľko kulturistov príde, zvíťazí, ohúri...Vždy tu budú len tí, ktorí tu boli pred Arnoldom a tí , ktorí prišli po ňom. Poctivo som cvičil 4-5 rokov, bol som na dvoch súťažiach, ale časom som to zabalil a cvičil už len tak pre kondičku. Došlo mi, že vo svete dopingu to nemá zmysel. Sledoval som dianie okolo Mr. Olympia, ale každým rokom to išlo len dole vodou. Dorian Yates a po ňom Ronnie Coleman, to už boli chlapíci o ktorých dnes Arnold povie: "Kto by chcel takto vyzerať?" Kam sme sa to v kulturistike posunuli? Popularita tohto športu bola v ére Arnolda, Sylvestra Stalloneho alebo Lungrena v 80. - 90. rokoch neuveriteľná. Dnes na pódiach vidíme doslova gorily s neobyčajne nafúknutými bruchami, ktoré Arnold veľmi kritizuje. Kde je tá estetika, symetria a obdiv? Ronnie je prototyp nesympatického kulturistu. Ako človek je fajn, ale prehnal to neskutočne, vybralo si to daň a o tom je tento dokument. Dnes je na nepoznanie, doslova troska. Celý čas som čakal, kedy príde na rad otázka steroidov, no neprišlo nič. Priznal to už nejeden a hádam si Ronnie nemyslí, že sme tak blbí. Arnold a J. Weider sa roky usilovali o to, aby bola kulturistika olympijským športom. A dnes? Zabudnime, nemá to význam...Arnold spopularizoval tento šport tak ako nikto iný, no dnes je obrovským kritikom týchto ozrutných goríl. Tí už s estetikou a obdivom nemajú nič spoločné. Dokument 80%.

Ťažko sa mi píše komentár k tomuto dokumentu. Forma je výborná, technicky je dokument spracovaný pútavo. Obsah je tiež zaujímavý, aspoň pre určitú skupinu ľudí. Prečo mám z toho teda zmiešané pocity? Pre mňa je Ronnie Coleman antihrdinom. Zosobňuje to, ako sa to nemá robiť a ako to nemá dopadnúť. Podľa mňa bola ideálna doba v bodybuildingu 70-80. roky. Preto som vysoko hodnotil Pumping Iron a Generation Iron ma naopak veľmi nezaujal. Neskôr v 90. rokoch sa dostáva do popredia objem na úkor symetrie a v konečnom dôsledku aj zdravia. Ale späť ku Ronniemu. Aj keď v podstate nesúhlasím s tým čo robil so svojím telom a ako to dopadlo, zároveň ma to fascinuje. Myslím, že tvorcovia tohto dokumentu majú rovnaký pohľad na vec. Bol som skeptický či sa mi bude páčiť tento dokument a nakoniec som bol z neho nadšený.