Podivná láska Marty Iversové (1946)

Typické znaky noiru v klasickom snímku, ktorý hereckými hviezdami len tak hýri. Všetci viacmenej hrajú to, čo obvykle, výnimkou je iba mladučký Douglas v netypickej roli bojazlivého prokurátora. Príbeh o strachu a ťažobe z minulosti je síce obohraná platňa, je aj dosť ukecaný a k tomu podstatnému sa prediera množstvom vaty, ale smerom k záveru našťastie graduje a samovražedný záver bol pre mňa milým prekvapením.

Zvláštnej láske Marty zodpovedá zvláštny film. Musím však konštatovať, že to strašlivé tajomstvo z detstva, ktoré spojilo temným tajomstvom tri detské duše a jednu dospelú, bolo pre mňa morálne úplne ospravedlniteľné. Pretože ak neľútostná, zlostná, jedovitá a vredovitá ježibaba mláti celou silou bakuľou do psa, tak strčenie do takejto osoby dolu schodmi, v záujme ochrany nevinného psíka, pokladám za úplne ok. Vo filme obzvlášť. Takže Marta od počiatku mala u mňa plusové body. Ale aj neskôr mala ťah na bránu. Okrem toho, že rozvinula priemerný podnik do prosperujúceho kolosu, čím dala prácu desiatkam ľudí, snažila sa zo slabošského manžela urobiť niečo zapamätania hodné a dôstojné. A nezabúdala ani na lásku roky ukrývanú v srdci roky rokúce. Nuž, a keď nie všetko vyšlo podľa jej plánov, stále mala gule na to, aby to všetko so cťou ukončila.  Sľubný námet o návrate minulosti cez pozmenené vzťahy súčasnosti trochu pochovalo mdlé spracovanie a herecké výkony, kde vyčnieval iba Kirk Douglas v úlohe slabošského právnika, vyformovaného ženou, utápajúceho sa v alkohole a schopného podlých ťahov voči potencionálnym súperom.

7/10 Solídna žánrovka s parádnym castingom na čele s Barbarou Stanwyck vo svojej najklasickejšej role ako manipulatívna double crossing dame. Scenár, hoc poskytuje všetky žánrové atribúty, ale pôsobí dosť účelovo (najmá línia s Lizabeth Scott je tam nadbytočná) a film ma až tak nestrhol (prestrihanie by tomu určite prospelo).

Film-Noir síce s jednoduchšou obsahovou stránkou no zato som si tu užil príjemnú temnú atmosféru tak typickú pre tento žáner, ktorá sa ešte vystupňovala s každou scénkou, kde vystupovala B. Stanwyck - neskutočne výborná herečka s nádherne plným hlasom. Zaujímavý bol aj pohľad na mladučkého K. Douglasa, hlavne keď si pomyslím, že už má vyše 100 rokov, skrátka čistá nostalgia... ten čas tak neskutočne letí a nedá sa zastaviť. Záver sa mi však už zdal mierne klišé, chcelo to lepšie rozuzlenie. Na nadpriemer to ale bohato stačí, hlavne kvôli Barbare.75/100

Reziser Lewis Milestone /Na Zapadni fronte Klid 1930/ natocil nadpriemerny noir, v ktorom opat exceluje vyborna Barbara Stanwyck zas a opat v zapornej roli. Film o tom, ako trojku mladych ludi spaja iste tajomstvo a po X rokoch moze byt toto tajomstvo vyzradene. Tak na tomto postavi film noir je pre mna dost fascinujuce, rovnako ako noirove detektivky /ale nie vsetky/. Kulisy su vyborne, tempo film ma na urovni, uz samotny zaciatok divaka navnadi a nepusti az do konca. Dialogy su vyborne, atmosfera napata a herci na urovni. Barbaru Stanwyck /Pojistka Smrti 1944, Sorry, Wrong Number 1948/ proste milujem, bola to doslova genialna herecka, okrem nej vsak zaziarila aj Judith Anderson /Kocka na rozpalene Plechove strese, Desatero prikazani/ a vsimol som si aj Van Heflina /Dostavnik 1966, Letiste 1970/. Kirk Douglas mi nic nehovoril, ale uplne spatne zase nehral, to ne. Celkovo vsak vyborny noir, ktoremu ale 5 hviezdiciek nesvedci : 76 %