Panenská královna (1955)

Kostýmová historická dráma, ktorá pôsobí ako adaptácia divadelnej hry, pričom nie je (podľa toho, čo tu vidím). Podľa toho sa chovajú aj herci, ktorí na seba kričia tak, aby "počuli aj tí v zadných radoch". Konflikt sa hrotí najmä vďaka emóciám, než kvôli chladnej logike, ale stopáž je na pomery výpravných veľkofilmov päťdesiatych rokov veľmi krotká a rýchlo to utečie. Tu sme však skoro stále v interiéroch, sem tam sa ale pozrieme aj von, aby postavy chytili trochu slniečka. Najviac si svoju úlohu užíva pochopiteľne Davis, ktorú by som pod vrstvou make-upu a parochňou nikdy nespoznal.

Veľmi dobrá historicko-dobrodružná dráma, miešajúca dvorné intrigy, ambiciózne námorné ciele mladého šľachtica, jednu laškovnú dvornú dámu a samozrejme kráľovnú Alžbetu, ktorá drží nitky osudu všetkých zúčastnených vo svojich rukách. Vďaka nej príbeh prináša mnoho zvratov a výsledok je niekde na pol ceste medziTroma mušketiermia shakespearovskou drámou. Produkcia je kvalitná a atmosféra sa drží taktovky doby vzniku. Aj práca hercov zodpovedá dobovému štýlu a hoci sú postavy dramaticky škrobené, nestrácajú svoj šarm a prirodzenosť. 70%

Film, ktorý klame názvom, pretože až tak to o tej panenskej kráľovnej nie je, hoci na prvý pohľad vidieť, prečo musela ostať pannou. Všetka česť, žeBette Davissi kvôli role aj hlavu vyholila, len aby sa podobala skutočnej anglickej škape na tróne. Príbeh je však len krátkou epizódou jej vládnutia z rokov 1581-1584 a hlavnou postavou je Walter Raleigh, ktorý sa chce dostať do zámoria. A medzitým si aj napichne dvornú dámu, ktorej sa dvoriť nemal a ona nebola celkom dáma. Romantizujúca história, vďaka kolorovaniu veľmi dobre pozerateľná.

Historická dráma o skutočnej postave námorníka Waltera Raleigha, ktorý si cez rôzne peripetie vydobil nielen priazeň u anglickej kráľovnej (skvelá Davisová...škaredšiu Alžbetu snáď ani nemohli nájsť), ale aj svoj námornícko-objaviteľský zámer. Škoda len, že všetko podstatné sa deje iba na kráľovskom dvore a samotná námorná výprava už nedostáva žiadny priestor. Todd sa na hlavnú postavu celkom dobre hodí, aj v akčným sekvenciách (škoda, že sú v celom filme iba dve) si svoje zastane. Privítal by som väčšiu výpravu.

Scéna s mlákou, ktorú má kráľovná problém prekročiť sa pravdepodobne viaže na nejakú historickú udalosť, nakoľko je použitá tu a aj vo vyše o štyridsať rokov mladšom prehnane oscarovom Zamilovanom Shakespearovi. Možné je však aj to, že tvorcovia novšieho filmu chceli len tejto snímke vzdať akúsi poklonu a konieckoncov v každom z prípadov má iné rozuzlenie. Hlavným pilierom a mnohokrát aj veľkou oporou filmu je veteránka Bette Davis podávajúca tu viac než len solídny výkon. Opäť však ide o jeden z filmov, kde by sa toho dalo vyťažiť omnoho viac. Už len samotný názov je v istých smeroch zavádzajúci, Alžbetu je možné označiť na hlavnú ženskú hrdinku, no aj tak je len skôr vedľajším elementom a pozornosť diváka sa sústavne zameriava viac na milenecký pár. Žiadna životopisná dráma s okázalým vyobrazeným zlatého alžbetínskeho veku sa rozhodne nekoná. Okrem toho film pôsobí často uťahane a mnoho scén a odbočiek je úplne zbytočných (meč) a vcelku banálna zápletka je všemožne prehnane naťahovaná len aby sa dosiahla obligátna dĺžka, v tomto prípade aspoň výraznejšie neumárajúcich 87 minút. Poslednú pochvalu posielam už tradične dobrej hudbe Franza Waxmana. (8. hodnotenie, 3. komentár k filmu)