Oslava krásy (1938)

Je to strašně elektrizující zážitek. Čistá, estetická krása lidského těla v pohybu střídá napínavé souboje veslování, desetiboj, fotbal doprovázené perfektně synchronní hudbou Herberta Windta. Kamera se nejvíce předvádí ve skocích do vody a střídá se jeden plakátový záběr za druhým. Logika řazení záběrů postupuje z velkých celků po intimní pov záběry účastníků a přenáší diváka pod vodu, do lodě s veslaři nebo přímo pod hrazdu. 5*

Pokračovanie dokumentu "Hitlerovej režisérky"Leni Riefenstahlo XI. letných olympijských hrách, ktoré sa v roku 1936 uskutočnili v Berlíne. Na rozdiel odprvého dielu, ktorý sa zameriava výlučne na atletické disciplíny, odohrávajúce sa na Olympijskom štadióne, sleduje pokračovanie väčšinu ostatných športov. Divákovi tak ponúka menej stereotypný a pestrejší pohľad na priebeh posledných hier pod piatimi kruhmi pred začiatkom druhej svetovej vojny. Vidieť možno napríklad gymnastiku, plávanie, skoky do vody, cyklistiku, box, päťboj alebo veslovanie či jachting. Vďaka tomu je pokračovanie o niečo lepšie než prvý diel. Dokumentárne dielo nemožno vnímať bez propagandistického aspektu, ktorý v sebe nesie, keď zobrazuje Hitlera či hajlovanie (aj keď oboch je tu tentokrát o čosi menej), hoc je pravda, že propagandy tu nie je toľko, aby zatienila šport.Olympia 2. Teil - Fest der Schönheitdiváka osloví nielen ako historický materiál, ale aj tým, akým spôsobom je natočený. Množstvo záberov je poňatých naozaj zaujímavým spôsobom, pričom výborná je obzvlášť práca s uhlom kamery pri snímaní skokov do vody. Pri nich má divák dokonca možnosť vidieť aj momenty pod vodnou hladinou, čo je na film z polovice tridsiatych rokov 20. storočia pomerne unikátne.

Krása. Krása lidského těla a pohybu pohledem geniální Leni. Nejvíc to podle mě odnesli koně a jezdci. Ty pády byly drsné. nebo doskoky při skoku do výšky a skoku o tyči. Tenhle film je sportu i umění zároveň. Já tam moc propagandy necítil, spíš objektivitu. A hlavně genialitu Leni a obdiv k Olympii a kráse člověka.

Olympia je prastaré kultovné miesto v Elidii na západnom pobreží Peloponeského poloostrova. Olympia nikdy nebola mestom, ale posvätným okrskom so sakrálnymi a športovými zariadeniami. Konali sa tam každé štyri roky olympijské hry. Bola to oslava ľudského ducha a tela. Kalokagathia. Antická tradícia, ktorá sa stala jedným z pilierov európskeho spôsobu života. V roku 1896 bola obnovená táto ušľachtilá idea a začali sa konať novodobé olympiády. Ich najväčšou filmovou podctou a oslavou je dielo režisérky Leni Riefenstahlovej - "Olympia - Fest der Volken (Prehliadka národov) / Fest der Schonheit (Oslava krásy)". Vzniklo pri príležitosti jedenástych hier, ktoré sa konali v roku 1936 v Berlíne. ****

Olympia, 1938 režírovala Leni Riefenstahl a je to dokument z 11. letných olympijských hier konajúcich sa v Berlíne v roku 1936. Pozostáva z dvoch dielov 1. Festival národov a 2. Oslava krásy. Ide o jeden z najlepších športových filmov s veľmi vysokou umeleckou hodnotou. Vykresľuje ľudí všetkých rás a národov ale dokument je úžasný i z hľadiska historického, pretože je tu vidieť ako bolo Nemecko sfanatizované. Z týchto olympijských hier bol prvý krát vyrobený celovečerný film oslavujúci Hitlera a nacistickú stranu v Nemecku. Ale, ktoré olympijské hry boli čisto oslavujúce olympijský ideál? Je vždy olympiáda iba o športe, vtedy to bola oslava nacizmu a dnes vplyvom obrovského marketingu je to oslava Coca Coly a Nike. Alebo sa mýlim? Po vojne Leni Riefenstahl bola štyri roky väznená Spojencami, ale ani jeden súd ju neodsúdil za vojnové zločiny. Zomrela 101 ročná najtalentovanejšia režisérka na svete.