Muž, který zabil Dona Quijota (2018)

Som veľkým fanúšikomDona Quijota. Ibaže tento film - to je také veľké MEHH. Terry Gilliam nie je zlý režisér (priznávam ale, že nie je pre každého), lenže s týmto snímkom si viacerých divákov znepriatelil. Ja síce nie som jeden z tých, čo by vynadali režisérovi do neschopákov, ale tiež som si pri sledovaní kládol pálčivú otázku: "Myslí to Terry vážne, alebo je to jeden veľký fail?" Nejde tu o to, že dej sa akoby "presunul" do súčasnosti, ani o to, že herecké výkony Adama Drivera a Jonathana Prycea nie sú také, aké by od nich filmový fanúšik očakával. Problém je tu v istej forme akejsi príbehovej narácie - nejednotnosť v čase, priestore (príbeh skáka hore dole, človek to nestíha sledovať a až po prvej polovici, kedy sa preklopíme do druhej polky, sa konečne dozvieme, o čo tu vlastne ide). Aj pôvodnýDon Quijotesa dá považovať za istú formu paródie, no tento film je sám o sebe paródiou. A to určite nebol Terryho cieľ (predsa len sa, podľa jeho slov, jedná o vysnívaný projekt). Odhliadnuc od týchto nedostatkov nie je konečný výsledok až tak špatný, len to proste nehrá na správnu strunu. Od Terryho si radšej vždy pozriem Kráľa rybára či Monty Pythonov. Ale tento film si už asi nikdy nepozriem.

Môj prvý výlet do vôd Terryho Gilliama bol na Vianoce roku 1991, keď som zhliadol jeho životné ( a paradoxne aj zatratené dielo ) DOBRODRUŽSTVÁ BARÓNA PRÁŠILA, na jednej z vtedy u nás prekvytajúcej nemeckej satelitke. Behom času, som prevetral jeho predchádzajúce, či nasledujúce diela. Dostal som sa k dokumentu z nedokončeného natáčania filmu, ktorý bol mementom o snímku, ktorý mal byť zrejme jeho vstupom do 21. storočia. Verzia s Johnny Deppom nevyšla. Nevyšla ani táto. Ale nie kvôli technickým, zdravotným, či iným logistickým problémom, ako vtedy. Iba pre to, že Terry zaspal. Tak kreatívny tvorca, ktorý v ľudoch po štyri dekády rozdýchaval oheň fantázie, je preč. Zatiaľ.

Terry Gilliam vo veku, pripomína Juraja Jakubiska vo veku. Chce, veľmi veľmi chce, zúfalo hľadá svoju poetiku, ale už to tam nie je. Oslava slobodnej imaginácie a romantického snílkovstva ? Paródia na Kichota ? Nie, len chaos. Aspoň pre mňa. Tento Kichôtik nemá ani nápady, ani humor. Je to len anarchistická kakofónia výjavov nedávajúca žiadny zmysel. Už to tam nie je, mr. Gilliam. Hneď si idem pustiťMan of La Manchaa napraviť si chuť. 37 %

Pri tomto filme je potrebné vysadnúť na Don Quijotovho bájneho a vznešeného koňa a príliš neriešiť a užívať si jazdu prelínania imaginácie a reality v subjektívnom rytierovom svete navonok niekedy pôsobiaco príliš fantaskne a zároveň humorne, vnútorne však veľmi bohatom, rytiersky cnostnom a zaujímavom.

Hvězdné obsazení zaručuje dokonalé herecké výkony. Autobiografická postava režiséra, který žije na hraně iluze a reality. Proto může do filmu promítnou vše, co se mu v dnešním světě honí hlavou. Nesmrtelný příběh v interakci s dneškem je kvalitní surrealistické dílo. A jako třešničku na pomyslném dortu fantazie můžeme vnímat časové ukotvení do pašijového týdne ve Španělsku-) Bože můůůj! Najednou se to ani nedá pobrat, jako skvělá knížka, kterou prožíváte tak hluboce, že si musíte po pár kapitolách odpočinout od té nálože vjemů. Je totiž třeba plně vnímat každé slovo v mistrně vybroušených dialozích. Žijeme svůj sen? Vychází naše tvorba a slova z lásky k životu nebo majetku? Archetypální příběh, který tu bude navěky věků.