Kóje 234 (2024)

V HBO Max vyprodukovali čisté céčko a nakastingovali do neho môjho obľúbenca Dona Johnsona. Vlastne on bol jediným dôvodom prečo som si to vôbec pustil. Vy to nerobte. Nevýrazná babena tu lepiacou páskou opravuje tečúce rúrky, dialógy sú plytké až tupé, gangstri jebnutí a akcia päť korunová. Ponúkam krátky úryvok z dialógov “Ide po nás zopár chlapov. Vlúpali sa mi do podniku.” “Spomaľte. Kto po vás ide?” 🙈🙈🙈. Trochu zaujímavé sa to na chvíľu stane asi v štvrtine, keď pišula otvorí kóju 234. To čo tam našla som fakt nečakal. Lenže to spustilo celý rad scenáristických tupostí ďaleko väčších než doposiaľ. Nebudem už plytvať ďalšími slovami len dodám, že jednu hviezdu dávam za pointu a záver. Inak je to strata času.

Kóje 234 je filmové synonymum pre ambientný televízny background. Aj vďaka tomu môžem hodnotiť film až - áno naozaj som použil slovíčko až - dvoma hviezdičkami. Je to presne ten typ filmu, keď potrebujete surfovať po internete, ale chcete si doma dotvoriť celkovú atmosféru. A keď už telka beží, občas jedným okom skontrolujete vývoj príbehu. Keďže vaša percepcia nie je vyslovene sústredená, tak sa nemusíte rozčuľovať nad alogickým jednaním postáv, režijným a scenáristickým klišé, bezduchými hereckými výkonmi. Vďaka nálepke béčková zábavka, vašej neúplnej koncentrácii a v konečnom výsledku nie až tak úbohej zlátaniny, ale len podpriemernom produkte sa to vlastne dá zvládnuť.

Předvídatelné ale vcelku koukatelné thrillerové béčko. Neurazí, nenadchne. Umí občas napnout, ale lepší u něj příliš nepřemýšlet.

Nehodné ani nedeľného oddychu.

Má to zvrat v závere, inak je to bezbrehá nuda a píčovina. 2 z 5