K9: Ocelový tesák (2023)

K9 oceľový tesák som zapol s predstavou, že dostanem niečo na štýl mixu Komisára Rexa a Johna Wicka, pes, akcia, trochu drsnosti, trochu štýlu. Na papieri to znie super. V realite je to ale skôr taký vzdialený bratranec oboch, ktorý sa snaží tváriť rovnako cool, ale veľmi mu to nejde. Pes je síce fajn a miestami film potiahne viac než ľudské postavy, lenže scenár mu hádže polená pod nohy. Akcia je občas celkom zábavná, ale často pôsobí lacno alebo zvláštne zostrihaná. Chvíľu to chce byť seriózne, chvíľu komédia, a výsledok je taký zvláštny mix, ktorý nikdy poriadne nefunguje ani ako jedno. Najväčší problém je, že film sa strašne snaží byť drsný a štýlový ako John Wick, ale zároveň má momenty, ktoré pripomínajú skôr staré televízne epizódy Komisára Rexa. Lenže ani k jednej z týchto vecí sa to kvalitou nepriblíži. Je to niečo medzi tým ..a dosť ďaleko od oboch. Nie je to úplná katastrofa, dá sa to pozrieť ako nenáročná akčná jednohubka, hlavne ak máte radi psy v hlavnej úlohe. Len netreba čakať zázraky. Skôr taký film na večer, keď chcete vypnúť mozog a nevadí vám, že potenciál ostal niekde na polceste.

Príbeh sa naplno zameriava na policajta/psovoda. Hlavná dejová linka, scenár a ešte aj kamera si ho vychutnávajú naplno, pričom na povrch presakuje aj jeho filozofia zmyslu života, šťastia a existencie samotnej po prežití traumy. Kvality vytrénovaných psov K9 sú síce predvedené, ale len v skratke a to až príliš zjednodušených demonštráciách jednoduchých povelov niekde bokom a nie v akcii. Film má dušu, dobré jadro, kvalitné obsadenie a po filmárskej stránke sa mi páčil. Chýbalo mi viac napätia a akcie, či nejaký zaujímavý zvrat.

Policajt a jeho parťák pes. Pes zomiera pri prestrelke a osamelý chlap má zrazu problém. Uznávam, že film mal aj nudné pasáže. Ale malo to aj zaujímavé momenty, ku ktorým radím policajný výcvik psov či akési psychologické vykreslenie hlavnej postavy. Aaron Eckhart bol presvedčivý a neviem ako to robí, ale je stále švihák. A záver bolo veľmi milé prekvapenie v aute, ale nebudem prezrádzať.

No teda ale tfuj - tohle bylo jen o něco méně hrozné, než když onehdy kuchli čokla Džonu Dickovi! Začátek sice sliboval konečně pořádně plnokrevného komisaře Rexe, nicméně ve zbytku snímku šlo spíše o demonstraci pravdivosti fyzikálních teorií o relativitě času, neb z té zbylé cca hodinky a půl tvoří asi tak 526 minut detailní studie obličeje hlavního hrdiny v ordinaci u cvokaře při jeho zamýšlení se nad oním chlupatým Chocholouškem vytrvale opakovanou otázkou, zda se chce či nechce zabít (mému skandování „Ano, ano!“ žel protagonista nevyhověl). Takže jedna a půl za to, že Dvojxicht přece jen není Gumoxicht, zaokrouhlená nahoru, neboť mám rád pejsky.

"Kdy se z města andělů stalo peklo?.. Lucifer byl taky anděl!" Mohlo to být zajímavé drama, ale nakonec až tak ne. "Nikdy neutečeme tomu, že jsme zvířata!"