Hellmouth (2014)

Boj s různě ztělesněnými vnitřními démony a poslední pracovní výzvou dosluhujícího hrobaře v trošku brakovějším, přesto zdaleka ne tuctově horrorovém pojetí. Úvodní dialog v ryze černobílém provedení je sehrán a natočen skvostně a byť nasadil laťku vysoce, silnou atmosféru s postupně gradujícím depresivním a zároveň surreálním podtónem siHellmouthzachoval po většinu stopáže. Hodně na té působivosti přidává vypiplaná výtvarná stránka, v rámci níž se i přes prohloubující se temno a ponuré prostředí začíná objevovat stále více barev. Příběh výborně ztvárněného tajuplného hrobníka se tak i s těmito barevnými proměnami obrazu posouvá klikatými a divokými stezkami na hraně nočních můr až za nalezením vnitřního klidu... byť konajícího se i za cenu nějakého zklamání a konkrétní ztráty něčeho. Nápaditý vizuál v retro stylu na mě účinkoval, ačkoliv vybrané efekty a psycho scény (zejména v retrospektivním příběhu Freddyho T.) s uměle digitální přidanou grafikou působily na mě někdy taky zbytečně přestylizovaně. Jde o vícero momentů, které mi kazily v jiných místech takřka dokonalý dojem... o jaký se ovšem režisér se svými spolutvůrci snažil po formální stránce možná až příliš.[75%]

Sú filmy, ktoré sú z iného súdka ako ostatné. Usual Suspects sa pýšia vypilovaným scénarom, Ben Hur či Kleopatra monumentálnoťou, Dogma filmy lipnú na realite a také Sin City či Dark City stavajú do popredia vizuálnu stránku. Hellmouth je tiež kúskom patriacim do posledne menovanej skupiny, pokúšajúci sa diváka podmaniť prostredníctvom frontálneho útoku na jeho obrazové receptory. Kompozícia pochmúrnych obrazov (dej sa zväčša odohráva na cintoríne) a tmavých farieb (reprezentujúcich bezútešný život Charlieho Bakera) situovaná do rokov päťdesiatych je spočiatku len sporadicky prerušená nejakými sýtejšími a jasnejšími farbami, ako napríklad obrázok vysnenej Floridy a hlavne anjelský zjav v podobe femme fatale Faye (Siobhan Murphy), až v druhej polovici filmu je farby čoraz viac, predovšetkým v červených odtieňoch. Samotný film stojí na hereckom výkone Stephena McHattieho, ten vyzerá ako keby povolanie hrobára vykonával vo svojom voľnom čase aspoň niekoľko desaťročí a aj jeho hlas znie akoby z druhej strany. Jediným problémom je tak vo filme scenár. Dej je na môj vkus až príliš surrealistický a miestami chaotický a vedľajší motív väzňov na úteku úplne zbytočný. Ale aj tak to bol film, aký som ešte nevidel, Dante by mal z tejto cesty do pekla určite radosť...

Tak na todlencto se mi hezky koukalo. Mám uprdele ňaký zelenkavý plátna i grafickou boobák úpravu. Noirem páchnuci Džony a Čárlyho úderná cesta svojím peklom za asistencie pochybných figúr. Démonický škrípajúcich vrat mam tak akorát, takže potěśí i málo. Miestami prepísknúté, ale za missing money slušná muzika.P.S McHattie je kurefsky oukej.

Osamelý hrobár, ktorý už nemá prečo žiť sa vydáva na cestu do pekla, aby zachránil dušu tajomnej krásky... "Hellmouth" má byť poctou hororom 50. rokov, no na mňa v tomto zapôsobil tak 50/50, hlavne kvôli tomu nevďačnému spracovaniu, kedy je to kompletne natočené pred zeleným plátnom. A keďže toto funguje len vo výnimočných prípadoch (Sin City), tak bol môj dojem viac rozporuplne divný než pozitívne retro. Celkovo som skôr sklamaný - na film som sa úprimne tešil, keďže mám rád prostredie cintorínov, Stephena McHattieho tiež, ČB horory môžem a pre slovo „hellmouth“ mám slabosť už do čias Buffy. Celým filmom prestupuje nádych neurčitej mysterióznosti, ktorý sa zrkadlí nielen v tom zvláštnom vizuále, ale aj v pochybnom deji a napriek pekelnej tematike nepríliš funkčnej hororovosti. McHattie to ale drží nad vodou a jedno pozretie sa v pohode zvládnuť dá.

Predchádzajúcim snímkom režiséra som dal vysoké hodnotenia, takže som sa na tento kúsok celkom tešil, ale napokon prúser. Nebavilo, ale absolútne. Cítil som sa pri tom, ako keby som pozeral ďalší "Twixt" - čiže nudnú pičovinu, ktorá chce zaujať formou / štýlom, pričom som sa z toho mal akože posrať? Mňa neoslovujú takéto animované predigitalizované videohry so smiešnymi okrídlenými démonikmi, kde vlastne chýba všetko, čo by sa malo opierať o ten horor. Skôr bol horor dopracovať sa ku koncu. Fakt nechápem, prečo sa Geddes takto rozhodol, veď doteraz natočil dobré krváky a s takouto látkou priamo z pekla mohol svoj talent predviesť v plnej kráse. 1/10 za to, že sa na tých cool "efektoch" museli aspoň trochu natrápiť.