Fan chan (2003)

Milý film o mladej láske a kamarátstve. Thajské filmy moc nevyhľadám, ale občas do tých vôd zavítam a vždy je to zaujímavý stret. Filmu sa nedá uprieť hravosť, sympatické postavy a aj niekoľko silných scén - minimálne snaha dobehnúť nákladiak na konci, bola vystavaná skvelo. O to viac zamrzí, že 6 režisérov spravilo film, ktorému neustále kolíše tempo a má nefunkčnú dynamiku. Jednotlivé scény sú pozliepané vedľa seba, asi aby to evokovalo v divákovi, že tvorcovia majú víziu, ale v skutočnosti sa vo filme nachádzajú pasáže, kde to síce zaváňa odhodlaním ale zároveň aj neskúsenosťou. Za mňa tri*. Chcel by som dať viac, ale na zadok som z toho nespadol.

Nie príliš zaujímavý detský film. Príbeh, aký zažije nie každý druhý, ale možno každý prvý, poväčšinou dosť nudný poskladaný z typických detských hier - chlapčenských aj dievčenských. Volá sa to síce My Girl, no dievčine sa venuje úplne minimálne, možno 10x viac priestoru tu má pätica chalanov. Aspoň od záveru som čakal niečo viac, ako obyčajné vyšumenie do prázdna. Aký zmysel malo to rozprávanie o prvej láske, keď koniec s tým vôbec nesúvisí? Z americkej produkcie ma napadá dosť oveľa lepších detských filmov či už boli o prvých láskach alebo o detstve ako takom. Navyše tú celkom príjemnú atmosféru tu neustále kazia tie romantické thajské odrhovačky...

Takéto kamarátstvo mám ja v mojej blízkosti v priamom prenose v podaní mojej deväťročnej dcéry a jej kamaráta, ktorého pozná od narodenia. Bola som preto na Fan chan veľmi zvedavá a tešila som sa ... čakala som ale ďaleko, ďaleko viac ... aj keď partička chlapcov nemala žiadnu chybu (predovšetkým ten, čo rozprával vždy s plnými ústami) a krásny koniec to malo.

Tak tohle bylo krásný, čím byl příběh dál, tom víc byl hezčí, čístější, poetičtější a romantičtější. Na první dětskou láskou se opravdu nezapomíná, tady ten příběh mě dostal o to víc, že byl vyprávěn z pozice kluka, takže krom vyprávěno příběhu dětství a jedné lásky thajskýho kluka jsem si seperá sám v sobě prožíval ten svůj, kdysi dávno prožítý prožítý příběh čisté dětské lásky a klukovský partičky. Nádherný a poslední část se mě trefila přesně kam se trefit měla, takže nemám absolutně žádných výtek.Viděno v rámci projektu Challange tour 2015 jako film číslo 16.

Veľmi pekný a milý príbeh, no predovšetkým ma na tom celom očarila tá krásna realistická reflexia. Proste celý príbeh pôsobil tak prirodzene, že človek väčšinu času ani nemal pocit, že by pozeral nejaký vymyslený film, ale skôr hodnoverný príbeh z detstva o nevinnej detskej Láske medzi Jeabom a Noi Nah. Celému filmu ešte viac dodával na atraktivite ten charakteristický dôvtip, no predovšetkým samotná zápletka, ktorá Jeaba postavila pred dilemu medzi dva protipóly radosti - buď kamarátka od narodenia v dobrom i v zlom alebo nová partia chalanov. Bohužiaľ, tieto dve radosti boli zrejme nezlučiteľné a Jeaba pochopiteľne vždy lákalo viac to, čo mu akurát chýbalo. Najviac ma napokon dojala úplne posledná pesnička plná detských spomienok, ktoré boli dokonalou bodkou za týmto veľmi milým a dejovo nenáročným thajským filmom.