Dita na fronte (1969)

Je to trochu bordel, ale aj vojna je bordel. A ako ju lepšie skritizovať, ako sarkastickým humorom. Prvá Dita, ktorú som videl, snáď sa dopracujem aj k ďalším. Vďaka nápadom si filmík treba pozrieť viac krát. Tento námet si zaslúžil možno aj celovečernú stopáž, škoda, že to vtedy nikoho nenapadlo. Respektíve asi by si na to nikto netrúfol.

Dita ocitne uprostred vojnového besnenia, schovaná v leteckej bombe. Následne, s pomocou bezhraničnej Kubalovej situačne - grotesknej animácie, rozbehne gejzír srandovných nápadov, ukazujúcich, ako sa dajú zbraňové systémy pretvoriť v prospech výživy, estetického skrášlenia a smiechu ľudí. Rovnako presvedčivo sa predvedie mentálno-myšlienková výbava vládnucej promilitaristickej svorky, diktovaná agresívno nenávistnými emočnými poryvmi, ukázaná prostredníctvom gest a hlasu egom pohltených vojvodcov, Tiež jasne vidieť, že ak sa nedá, tak sa jednoducho nedá a takýchto mentálnych provojnových kreténov treba nadžgať bombami, ktoré mali pripravené pre zvyšné obyvateľstvo. Jeden z najlepších protivojnových filmov aké som kedy videl. Humor, podarený nápad, myšlienka. Vôbec nezaujíma stanovisko o neodporovaní zlu násilím, lež jednoznačne hovorí: ak je niekto hajzeľ, radšej sa ho zbavme. Navždy.

Pekná a jemná ukážka toho, že deti a vojna nikdy nemôžu spolu súvisieť. Citlivo nakreslené obrázky slovenského výtvarníka Viktora Kubalu nepriamo odmietajú a kritizujú vojnu. Taktiež Kubal humorom jemu vlastným vojnu zosmiešňuje. Po zhliadnutí tohto mini dielka ostáva v nás úvaha k čomu je vlastne vojna dobrá.

Karikatúrna animácia, prostá hudba a obrovská smršť nápadov. Dielko s jednoduchým príbehom (ak o príbehu možno hovoriť), ale s veľkým a hlavne perfektne a komicky spracovaným posolstvom o zbytočnosti a nepotrebnosti vojny.