Bitevní kamion (1982)

Nízkorozpočtový americký pohľad na postkatastrofickú budúcnosť natočený na Novom Zélande, s využitím tunajšieho hereckého ansámbelu a pod producentským dohľadom legendárneho Rogera Cormana. Aj keď ho množstvo kritikov odsudzuje ako príživníka na sláve v neďalekej Austrálii natočeného Mad Maxa II, pravda je taká, že je to skôr zabudnutý a nedocenený brat (do kín sa dostal len týždeň po premiére Mad Maxa - 24. december 1981 vs. 1. január 1982). Aj napriek viditeľne nízkemu rozpočtu má film niekoľko nezanedbateľných kvalít. Čo mne osobne lahodilo najviac, je výber lokácie, film sa odohráva zväčša v otvorenej krajine, pričom poskytuje presne taký obraz, aký sa očakáva od krajiny spustošenej III. svetovou vojnou, ponuro pôsobiaca vyprahnutá zvlnená krajina, absentujúca čo i len náznaky zelene. Práve pri širokých pohľadoch na krajinu a ľudí roztrúsených v nej, vyniká zručnosť kameramana Chrisa Mengesa, ktorý sa mimochodom stál neskôr držiteľom 2 Oscarov (Kiling Fields a Mission). Navyše, ľudia, snažiaci sa nejako prežiť, nemajú na sebe tak obľúbené vypasované kožené odevy, ale to, čo sa dá ušiť či upliesť na kolene. Ich správanie je úplne v súlade s logikou, podobne ako divé zvieratá, keď zavetria nebezpečenstvo, snažia sa rýchlo dostať do bezpečia, pripomínajú dobre organizovanú skupinu surikat. Aj keď sa vo filme objaví len jeden kamión (18 kolesový supertank), 2 autá a jedná motorka, nie je to na zúfanie, len to podčiarkuje zúfalý nedostatok pohonných hmôt a stupeň kolapsu civilizácie. Aj keď tento film neoplýva akciou, ak už vo filme na nejakú dôjde, dá sa na ňu pozerať. Samozrejme, film má takmer 35 rokov a tak sa niet čomu čudovať, že v porovnaní so súčasnou produkciou pôsobí obstarožným dojmom. V porovnaní s množstvom podobných súdobých snímok talianskej a filipínskej proveniencie, je však kvalitatívne niekde úplne inde.

Točiť napodobeniny známych hitov nebola len tradícia talianskej komerčnej kinematografie 70. a 80. rokov. Občas sa niečo objavilo z krajiny, z ktorej by to divák ani nečakal ( aj keď do rodiska Mad Maxa je to odtiaľ iba na skok ). A rovnako, ako podradné talianske ,,fejky,, aj BATTLETRUCK je podobne akčne nezáživný a režijne nedotiahnutý.

Jo, legendarny Rodzr Korman na toto fakt producentsky dohliadal ..... kazdopadne akysi US postapokalypticky svet, sice mizerne natoceny ale so slusnym batlletruckom - ten nakladiak mal hodne do seba . 55 %

Myšlenka dobrá (možná přišla pozdě) děj ujde, hudba nic moc, celek tak na 50%

Tahle videopecka se do mého srdéčka už navždy zapíše jako "obrňák". BATTLETRUCK je standardním eighties postapo produktem z novozélandské produkce, který potěší hlavně lokální vysočinou (narozdíl již od tradiční vyprahlé pouště), pířjemným krautovým soundtrackem (od lidí z novozélendské kapely SPACE CASE), výbornou kamerou Chrise Mengese (spolupracovník Neila Jordana), hustou motorkou hlavního borce a závěrečnou nobrain akcí, ve které nejdřív Michael Beck rozjezdí kemp záporáků brutální buginou a pak jím i s motorkou skočí do obrňáku a nadělá tam totální svinčík. V závěrečných titulcích pak v kolence boom operator zasvítí jméno Lee Tamahori, režiséra zélandského kultu ONCE WERE WARRIORS.(20.11.2017)