Bezúčelná procházka (1930)

AvantgardnáBezúčelná procházkarežiséra (scenáristu, kameramana aj strihača)Alexandra Hackenschmiedaz roku 1930 je bezúčelná iba na prvý pohľad. Krátka, ani nie desaťminútová metráž je svojskou ódou na Prahu. Nie ale na Prahu historickú (v čase vzniku filmu), ale na Prahu okrajovú, Prahu oddychovú, Prahu industriálnu. Muž na záberoch snímky (František Pelikán) električkou uniká preč od ruchu mesta, vydáva sa na výlet do prírody, objavuje. Jeho videnie predstavujú rôzne sugestívne zábery, väčšinou detaily, na budovy, cesty, vodu... Muž hľadá pokoj, ale vo všade živej Prahe ho iba ťažko nachádza. Nakoniec - v najlepšom zábere krátkeho Hackenschmiedovho filmu - vyfukuje dym z cigarety, ležiac na tráve, zatiaľ čo v pozadí dymia továrenské komíny, zdanlivo nachádzajúc vytúžený pokoj. Vzápätí už ale opäť uteká, tentokrát nie pred mestom, ale pred človekom - samým sebou. Autor filmu tak nechce ukázať iba Prahu, ale púšťa sa aj do filozofickejšie ladených tém, snáď o schopnosti vlastného prijatia, pretože človek môže utiecť pred kýmkoľvek a čímkoľvek, ale pred sebou sa mu nikdy utiecť nepodarí.Bezúčelná procházkanielen ukazuje, ale diváka aj núti premýšľať. Či je to jeden z jej zámerov, ťažko povedať. Určite mu ale neškodí a avantgardné čiernobiele pražské zábery oživuje.

Alexander Hackenschmied bol najmä jedným z popredných českých reportážnych fotografov, napríklad pre časopis Pestrý týden, ktorý začal vychádzať v druhej polovici 20. rokov 20. storočia. V tej dobe bolo celkom bežné, že reportážny fotografovia inklinovali k pohyblivému vizuálnemu umeniu, respektíve k filmu. A často boli akýmisi predstaviteľmi niečoho, čo dnes nazývame nezávislými filmármi. Hackenschmied neskôr svoje filmové umenie rozvíjal aj v Amerike. Konkrétny snímok, ako už názov prezentuje je akousi bezúčelnou prechádzkou krajinou. Dnes pôsobí veľmi nostalgickým dojmom a z hľadiska dnešného kontextu môže byť vnímaný aj ako dokument, ktorý prezentuje vtedajšiu architektúru. Samozrejme z dnešného pohľadu je veľmi ťažké hodnotiť snímok z kvalitatívneho hľadiska a najmä takúto amatérsku tvorbu. Tri hviezdy udeľujem skôr za akýsi prínos vo formovaní nezávislej tvorby a za veľmi zvláštnu nostalgickú atmosféru, kde niektoré zábery pôsobili dokonca artistickým dojmom, čo vnímam v tomto prípade ako pozitívum, no niektoré naopak celkovému zážitku výrazne uberali.

Žiadna prechádzka nie je bezúčelná. Viem to. A vedel to aj AH... ostatne, stvoril vďaka nej síce nijak originálne, ale oneskorene prvé české avantgardné dielo potom čo o tom vyše desaťročia žvanili všetci tí tlčhubovia z Devětsilu plní krásnych rečičiek a plamenného lyrického písania, ale pomenej skutočných filmových činov.

Tuze krásní černobílí lidé, kterých se netýkaly pojmy jako Youtube, EU či kabelová televize. Lidé, kteří už jsou valem všichni tuze mrtví. Lidé a jejich Praha. Lidé a jejich ne tak nesmyslně uspěchaná doba. Jak my jsme trapně pomíjiví. Tací - zaprášilo se a už se tu není. Chtělo se mi při koukání vlétnout mezi ně, zčernobílet, říct jim o Hitlerovi, o bolševicích, o skáze lidskosti, o zhovadilosti tržní ekonomiky, která trhá, netrží. A aby těch odkazů v komentářích nebylo málo, tak tu je také jeden :http://www.viddler.com/explore/Ms_Valerie/videos/337/

Velice pěkné.