Báječná chvíle (1987)

Asi najslabšia Hughesovka. Ako je to pri tomto žánri zvykom, už na začiatku viete ako to skončí. Aj keď ja na Stoltzovom mieste by som sa rozhodol inak. Má to niekoľko fajn scén, no nič výnimočné, čo by utkvelo v pamäti. Navyše na Stoltzovi a Lee je vidno, že obdobie keď im bolo násť už majú dávno za sebou, tých stredoškolákov im neuverite. A tak tým najlepším vo filme je Elias Koteas, drsňák z ktorého ide strach.

Veľmi milé prekvapenie. Výborná teenagerská romantika, ktorá bez problémov prekonáva všetko čím nás v rámci žánru dávkovali keď som bol ja na strednej . Jediné čo tomu chýba je niečo výnimočné čo by to vynieslo z tieňa najslávnejších generačných 80´s peciek. Breakfast club, Ridgemont High, Heathers alebo Ferris Bueller sú predsa len trochu inde. Ale aj tak 7/10 už len kvôli tomu, že každý šprt tráviaci čas pred plátnom radšej ako diskotékach a chlastačkách chcel toto na strednej zažiť smile – emotikon John Hughes (aj keď tentoraz iba ako scenárista) bol v tomto žánri proste kráľ.

Ja viem, ja viem, je to sračka, ale pod všetkou tou kopou gýčovitosti a klišé sa nachádza síce ohratý, ale naozaj pekný, romantický príbeh so sociálnym presahom (ako vlastne takmer vo všetkom od Hughesa z osemdesiatych rokov). A presne tak to mám rád. V slabej chvíľke by som možno uvažoval aj nad plným hodnotením. Delil ma od toho asi len príšerný soundtrack a fakt, že mám s týmto filmom jeden osobný problém. Ide o to, či Leu Thompson, alebo Mary Stuart Masterson. Tú prvú mám rád už od detstva (Káčer Howard), tú druhú o niečo kratšie, ale zasa poriadne (Benny & Joon). Tak koho? Jasné, že Mary! Stolz má blbý vkus.

Ne úplně nejznámější osmdesátkový film z dílny Johna Hughese. Překvapivě ani oblečení není tak křiklavé a songy tak profláklé, přesto jsou 80s z filmu cítit až za roh. NaSnídaňový klub, kde účinkovalo tvrdé jádro Brat Packu, opravdu nic nemá, nicméněBáječnou chvílimohu s klidným svědomím zařadit mezi to nejlepší z produkce 80. let v rámci (teenage) romantických komedií.

Dalsia perfektna, citliva a miestami aj neskutocne zabavna 80s romantika tak ako ju vie len John Hughes (scenar). K tomu sympaticka herecka zostava, v ktorej vynika neskutocne okuzlujuca Mary Stuart Masterson. Jasnych 8/10. edit 2021. Tak sa Eric Stoltz dočkal nejakej tej teenage klasiky, keď už mu to s blbnutím v čase nevyšlo. Dejovo to je dosť podobné filmu Pretty In Pink a miliónu ďalších romantík. Len tentoraz to je z pohľadu chlapca a na konci si nevyberie svoj vysnívaný ideál, ale holku odvedle. A práve to sa mi páči, že konečne k šťastiu príde aj tá verná kamarátka. Naviac pohľadu Mary Stuart Mastersonovej sa fakt ťažko odoláva. Prvá polovica film je taká slabšia. Dejovo to nie je také vrstevnaté ako režijné Hughesove počiny. Od začiatku sa ide po hlavnej zápletke a veľa vedľajších línii, ktorá by popritom diváka zabavili, tu nie je. Ale finále je skvelé. Zloduch Craig Sheffer je ponížený a aj Lea Thompsonová príde k rozumu, takže zase raz dokonalý happyend, ktorý filmu v pohode vybojoval aj štvrtú hviezdu. Mám ale taký blbý pocit, že za ďalších desať rokov ma už tieto teenage rozprávky prestanú baviť. Čo ma mrzí. 7/10.