Anvil! The Story of Anvil (2008)

Neuveriteľný, miestami aj dojímavý príbeh o dvoch päťdesiatnikoch, ktorí stále žijú svoj sen, že sa stanú veľkou heavy metalovou kapelou, ktorou sa kedysi dávno aj stať mali. Miestami som sa zasmial, miestami to bolo smutné (keď ich ojebali o prachy v Prahe, mizerná návštevnosť európskeho turné, ignorácia ich nového materiálu zo strany hudobných vydavateľov,...), ale inak je to fakt super dokument, ktorý určite stojí aj za opakované zhliadnutia. Hneď po pozretí som si musel pustiť ich albumovú klasiku "Metal on Metal" :)

Neuvěřitelně uvěřitelný ale tím pádem i šokující dokument o pravém životě metalové legendy Anvil. Takový bordel, že zrovna oni se nikdy pořádně neprosadili. Taky na Masters of Rock ve Vizovicích (2015) ale právě možná proto zcela svým syrovým a upřímným vystoupením zcela strčili do kapsy vyumělkované kašpary, údajné mega hvězdy jako Powerwolf nebo i naprosto přeceňované Nightwish. Jsem rád, že jsem byl dost blízko u toho a Lipse viděl hezky naživo. Škoda že jsem film neviděl ještě před tím. Asi bych musel zamáčknout i nějakou slzu... Dokument který musí vidět každý kdo chápe co je rock and roll.

Anvil! môže vzbudiť v potenciálnom divákovi túžbu vidieť niečo podobné, ako This is the spinal tap!, ale nenechajte sa zmýliť, fiktívny dokument a ten reálny je niečo úplne odlišné! Zhoda mien bubeníka Anvilu a režiséra Spinalu Roba Reinera je čistá náhoda! (keď už sme pri tých výkričníkoch, baby....). Takže kto vydržal viac ako 30 rokov? Stouni, The Who a ...Anvil! Zažili 15 minút slávy, aby ich dokázali držať nad vodou a nekonečnom (a nereálnom sne) celý život a budú až do smrti. Keď sa na ich životy pozrieme z pohľadu nášho, čiže členov davu, absolvujúcich každodenný rituál bez možnosti zmeny, tak oná päťtýždňová dovolenka, ktorá chvíľami pripomínala nočnú moru, vzhľadom na množstvo miest, ktoré chlapci navštívili, asi stála zato a nič na tom nezmení ani česká "pohostinnosť". Stačí nahrať jeden solídny album, poslať ho do Japonska a nakoniec sa môže dostaviť niečo ako krásna nostalgická satisfakcia.

Kapelu Anvil som objavil niekedy v polovici 80tych rokov ešte ako mladý soplák a poctivo som s ich albumom Metal On Metal istú dobu trápil hlavy svojho prehrávača Emgeton. Postupom času a prílevom nových štýlov v 90tych rokoch, som ich ale akosi prestal sledovať, takže moje prekvapenie zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzajú, po zhliadnutí tohoto mierne pesimistického dokumentu bolo značné. Tak akosi automaticky som predpokladal, že si užívajú minimálne vypredané športové haly a razia si svoj heavík naďalej. Nejakou súhrou okolností títo sympatickí Kanaďania bohužial nedosiahli taký úspech, ako ich súputníci a o to smutnejšie sa mi dívalo, ako na turné hrajú pred piatimi divákmi, alebo ako Lips hákuje v nejakej cateringovej firme a je pekne zaradený v systéme. Sympatické ale je, že svojho sna sa nevzdáva ani už ako 50 ročný rocker a do albumu "This is Thirteen" sa opreli naozaj poctivo a nedali sa zlomiť ani dementným postojom nahrávacích spoločností. Ako doba ukázala, ľudia o ich hudbu stoja, takže borci "Keep on rockin" (till you die) metal je proste underground a nikdy nebude o vystúpeniach na firemných večierkoch za tisíce dolárov, ale heavy fanúšikovia tu stále sú a Anvil myslím stále má čo povedať. Minimálne svojim sympaticky tvrdohlavým postojom.

Slash to pekne zhrnul na konci... Takúto dobu spolu vytržali Stouni, The Who a Anvil. Ale zatiaľ čo prvé dve menované kapely držali možno po kope aj sláva, prachy a manažéri, Anviláci 30 rokov tlačí dopredu len neskutočná vytrvalosť, láska k heavy metalu a možno fakt slepá vidina toho, že raz sa konečne dočkajú a prijde zaslúžený úspech a uznanie, aké sa dostalo všetkým kapelám, s ktorými začínali (Bon Jovi, Metallica, Motörhead) a ktoré teraz prehadzujú doma peniaze vidlami, zatiaľ čo Anviláci si berú bočáka popri práci, aby mali za čo zaplatiť nahrávanie albumu...Takú zapálenosť a vytrvalosť, to som v tejto branži ešte nevidel. Každý dokument o nejakej inej rockovej legende je povačšinou sled drogových a alkoholových exscesov, že z toho máte dojem, že sláva im nakoniec proste spadla z neba sama, zatiaľ čo "Anviláci" sa krvopotne otrocky snažia a bez výsledku. Ale veľké sympatie a rešpekt páni. Hold,shit happens.