Anorexia mentalis (1991)

Priemerná televízna dráma šikovnej a krásnej ôsmačky Nadi, ktorá kvôli drobným narážkam svojho okolia postupne stratí sebadôveru a prepracuje sa k v názve zmienenej diagnóze. Žiaľ produkcia je zúfalo priemerná. Snaží sa jednorozmernými syntezátorovými melódiami, zvukmi a plochami vytvoriť atmosféru, no podarí sa to len v niekoľkých prípadoch. Herci sami celú váhu príbehu neutiahnu. Začínajúca Monika Hilmerová je celkom presvedčivá ako aj jej dospelí kolegovia. Nedá sa to však povedať o všetkých jej hereckých vrstovníkoch. Nakoniec ešte skĺzne do melodrámy a hoci sa snaží v závere ukázať dramatický vztýčený prst, neodolá lacnému šťastnému koncu.

Na dobu v akej bol film natočený je nadpriemerný.Monika Hilmerovása skvele ujala hlavnej hrdinky Nadi, ktorá sa kvôli poznámkam svojej mamy dostáva až do nemocnice, kvôli svojej chorobe. Film presne ukazuje ako človek, ktorý trpí touto chorobou dokáže skrývať svoje trápenie. ManželiaStudenkováaDočolomanskýboli stávka na jednotku a nesklamali ako vždy.

"Ty si sa zbláznil, dať vlastné dieťa do blázinca?!"Nová doba si žiada nových ľudí, pokiaľ možno dokonalých. O to sa snaží končiaca ôsmačka/začínajúca gymnazistka Hilmerová, stíha byť žiačkou s vyznamenaním, chodí na angličtinu a stíha aj aerobik. Kazí jej to vlastná psychika precitlivelá na poznámky spolužiakov a tiežperfekcionistickej matere Studenkovej ohľadne telesných objemov a veľkostí oblečenia, až z toho uteká na záchod a vrhá do misy guláše a francúzske zemiaky starostlivo vyvárajúcej babky Prechovskej. Skutočný stav vecí správne zhodnotí až lekár-odborník otec Dočolomanský po návrate zo zahraničnej stáže a pohotovo potomkyňu nechá hospitalizovať na psychiatrii, kde sa ju pokúšajú proti jej vôli dostať do správnych koľají. Inscenácia z krátkeho obdobia po prevrate, kedy v slovenskej televízii ešte vznikala dramatická tvorba, niekedy trošku kŕčovito reagujúca na problémy nových časov, dialógy občas ťahajú za uši, konfekcia a frizúry občas prinútia zdvihnúť obočie, ale duch doby je zachytený. Herecky je to ovšem skvostné, mladá Hilmerová je vynikajúca, ostrieľaní hereckí bardi taktiež a mám dojem, že jeden zo spolužiakov bol mladý Labuda, aj keď v titulkoch jeho meno nefiguruje. Mínusom sú doprovodné pesničky od bývalého klávesáka Teamu. Štyri prsty do krku.

Je fajn si pripomenúť, ako svet vyzeral na začiatku deväťdesiatych rokov. Ale to len na začiatku, potom sa film mení na skutočnú drámu, síce trochu ťažkopádnu, ale v rámci televíznej inscenácie prijateľnú. Anorexia je vraj o tom, kam vedú dobre mienené rady, nevinné poznámky alebo nevhodné darčeky. Film mal splniť asi aj náučné poslanie, to sa určite podarilo. Ale na to, akí herci sa tam objavili som čakal lepšie predvedené dialógy, Monika Hilmerová však nesklamala. Najviac ma zaujali scény z pohľadu prvej osoby, často až hororové.
––––Prečo všade pcháš tie priesvitné baby? – Prečo? Pre mňa sú mojou predstavou krásy.

Domnievam sa, že tento televízny film dosiahol vysokú úroveň kvality vzhľadom na slovenský audioviziálny tvorivý marazmus v 90. rokoch. Občas iritujúci ale civilný výkon hlavnej predstaviteľky, miestami trápne dialógy, ale zato neuveriteľne priamočiari ťah na bránku a naozaj úprimná snaha o analýzu problému spôsobili, že si tento film cením. Je len škoda, že natočiť rodinný film o duševnej poruche si za socializmu nikto netrúfol.