Úzká cesta na daleký sever (2025)

Není to příběh o válce, ale o vzpomínání úspěšného chirurga na konci kariéry na naplněnou lásku a japonské zajetí. Tempo i určitý odstup tomu odpovídá a je to nepochybně záměr. Je v tom všechno zásadní a je to geniálně podané. Láska, smrt, kamarádství, nevěra, vina, krutost, emoční odtažitost kvůli prožitému. Všechno podané civilně, nepateticky, naturalisticky a současně poeticky, provázené minimalistickou melancholickou hudbou. Stopáž tak akorát. Pět hvězd a šestá za by tomu taky slušela.

Vojnová romantika v austrálskom podaní. Na romantiku príliš drsné, na vojnu príliš sladké... takže nutne potrebujete vzťah k obom žánrom. (A miestami je to ešte hodne detailné a krvavé.) Dorrigo Evans je chirurg a je nám predstavený jeho súčasný život aj spomienky na mladé roky pred vojnou a samotnú vojnu. Má svoju lásku a vážne plány do budúcna, ale návšteva strýka veľa vecí zmení. Pohostinný strýko mu povie - čo je moje to je aj tvoje - Dorrigo to vezme doslova a začne si so svojou mladou tetou.  Vojnové spomienky nám ukazujú jeho zajatie v thajsko-barmskom tábore počas druhej svetovej, tam skupina väzňov maká v neľudských podmienkach na stavbe Železnice smrti pod prísnym dozorom Japoncov. Keďže Japonci nepovažujú zajatcov za ľudské bytosti, tak sa k nim podľa toho aj správajú.  Práve tieto vojnové obrázky sú z celej stopáže najsilnejšie.  Sympatie k jeho staršej verzii boli obtiažne, keďže sa prejavoval ako arogantný debil, no keď si postupne pozriete čo všetko videl a zažil... Neviem či sa dá byť po tomto normálny. Trochu od veci, ale zo súčasného deja som sa najviac kochala na jeho dome, v ktorom písal predslov ku knihe svojho vojnového spolupútnika.  (Takmer som si to nezapla, pretože som si všimla, že to prirovnávajú k Malickovi a on je režisér, s ktorým mám dosť problém... No našťastie aj napriek všeobjímajúcej poetike ktorou je táto miniséria presiaknutá, autor si odpustil ubíjajúce vnútorné filozofické monológy, ktoré ma vedeli pri Malickovi dohnať k šialenstvu.) Takže je to určené skôr pre umeleckejšie duše, my prízemné červy nevstrebeme celú tú krásu. Natočené podľa oceňovaného románu austrálskeho spisovateľa Richarda Flanagana. A na záver by som len poznamenala, že takéto diela majú naozaj zmysel a mali by vznikať, či už ich my sami oceníme alebo nie.

Ambiciózny projekt, ktorý ale vo výsledku prináša nenaplnené očakávania. V knihe to ešte mohlo fungovať, ale filmové prevedenie nie je až také pôsobivé. Výborné sú určite scény zo zajateckého tábora, horšie je na tom príbehová linka zo súčastnosti ale aj tá pred vojnou. 60%

Takové pomalé tempo, až uspávání hadů, ale příběh super a brutality je tu taky dost.

Donudil jsem se do poloviny třetího dílu a pak jsem to vzdal, protože mě to vůbec ničím nezaujalo. Srovnávání s Malickem je dost mimo.