School days (2007)

School Days začíná jako fajn romantický odlehčený seriál, který se ovšem rychle začne "kazit". Ve vykreslení postav na začátku a na konci seriálu je brutální rozdíl, respektive se hlavně jedná o hlavní postavu Makota, jenž je představen jako normální kluk, ale za pár epizod se z něho vyklube extrémní podvraťák. Seriál sice ví k čemu pomalu směřuje a asi to je překvápko (já měl konec víceméně vyspoilerovaný - ale to byl zároveň důvod, proč jsem na seriál začal koukat), ale prostředek děje je takový "k naštvání" a točí se na jednom místě. Celý ten přerod mi jednoduše přišel strašně zbrklý a nedomyšlený a ve finále pořádně nevím, co si o tomto díle myslet.

AnimeSchool Daysz roku 2007, vytvorené štúdiom TNK, zo začiatku pôsobí ako úplne typický stredoškolský slice of life počin, ktorý sa točí okolo prvých lások, neschopnosti vyjadrovať svoje pocity a rôznych študentských patálií. Z prvých epizód tohto diela dokonca vyžaruje aj akási uvoľnenejšia atmosféra, ktorá nijak nenaznačuje, že by sa príbeh mohol akokoľvek zvrtnúť. Lenže potom to príde. Bez toho, aby človek prezradil veľa a vyhol sa spoilerom, sa podrobná recenzia tohto anime asi úplne napísať nedá. Každopádne to, čo sa príbehovo začína zhruba v polovici seriálu, je takmer až otočkou o stoosemdesiat stupňov. Minimálne čo sa celkovej atmosféry týka. Akákoľvek nevinnosť a ľahkosť sa z anime razom vytráca (hoci naďalej sa v ňom sem-tam vyskytujú aj vtipné scény, ba dokonca vtipne ladené epizódy, viďGakusai) a žánrovo sa z neho stáva dráma koketujúca s thrillerom s dôrazom na psychológiu postáv. Tie sa síce charakterovo vyvíjajú naprieč celým anime, ale v druhej polovici, a obzvlášť potom v posledných dvoch-troch epizódach, ich vývoj maximálne graduje. V tomto smere je najzaujímavejšie sledovať trojicu hlavných protagonistov, predovšetkým Kotonohu Katsuru. Hlbšiemu rozboru postáv sa už istotne venovali iní, takže subjektívne uvedieme len toľko, že charakterový vývoj práve Kotonohy Katsury je znamenitý, mrazivý a súčasne veľmi smutný. A že záver, ktorým celé anime vrcholí, je šokujúci a desivý, ale z psychologického hľadiska fantastický.School Daysmožno začína nevinne, ale jeho nevinnosť sa veľmi rýchlo vytráca. Anime určite neponúka príbeh plný lásky (teda, ako sa to vezme...), ale predovšetkým emocionálnu (a neskôr aj fyzickú) bolesť, smútok, hnev a plejádu ďalších pocitov, s ktorými tvorcovia v súvislosti s jednotlivými postavami dokážu veľmi dobre pracovať s tým, že všetko budujú smerom k záveru, ktorý je všetkým, len nie nevinnosťou zo začiatku seriálu. Nečakané, nepríjemné, ale psychologicky skvelé. A hudba si takisto zaslúži plusový bod.

Je to fuj, ošklivé, no... nepěkná věc. Jednu hvězdu dávám za to, že mě to nějakým způsobem dokázalo udržet až do konce. Ale celkovej dojem WHAT a THE a F. Začátek seriálu je prakticky návod, jak naučit holku poprvé cejtit emoce k opačnýmu pohlaví, pak ji odkopnout a zšikanovat. OKEJ. Pak jsem začal bejt tak znechucenej, že opravdu nevim, jak jsem mohl dojít tak daleko. Typka se z toho nakonec zj**ne, hlavní postava začne přemýšlet sekundárním mozkem (cmon u know what i mean) a timhle stylem z nějakýho důvodu přejede půlku školy. Pro někoho dream, když se to ale kombí s totálně emočně rozbitou holkou a neustálym nepochopenim toho, PROČ SE VŠICHNI CHOVAJ JAK MAGOŘI.  Mam zas dost. Už tak 4 díly před koncem jsem měl dost jasnou představu o tom, jak to skončí. Ale prostě jsem si musel počkat, kdo tu kudlu vytáhne. No ble, už nikdy :D.

Môj dojem z filmu tu už opísalo niekoľko ľudí, ale moje tvrdenie je najblížšie asi uživateľomSonGokussj, Scalpelexis a TomX2. Jednoducho nečakajte žiadnu veľku romantiku. Je pravda, že začiatok vyzerá sľubne, ale tak to malo pokračovať aj do konca - jednoducho s hlavného hrdinu sa stáva zmrd, ktorý podvádza svoju priateľku desiatkami ďalšími dievčatami a my si len prajeme aby mu to všetko doplatilo. A doplatilo? Áno, i keď až na záver, trochu psycho ale zase s ním môžem byť spokojný.

Celkový dojem: SpoilerySchool Days má celkom sľubný začiatok – Makoto Itou do strednej školy vždy cestuje vlakom. Tým istým vlakom do školy cestuje aj dievča Kotonaha Katsurou, do ktorej je tajne zamilovaný. Preto mu pomôže jeho kamarátka Sekai Saionji, ktorá ich dá spolu dokopy. Zo začiatku to vyzerá na šťastný párik mladých milencov, dokedy Sekai Makotovi nevyzná lásku – a v tejto časti seriálu sa končí to, čo z počiatku vyzeralo veľmi nádejne a sľubne. Kotonaha a Sekai ale nie sú jediné dievčence, ktoré milujú Makota. Okrem nich tu je ešte Setsuna Kiyoura a Otome Katou, ktoré sa okolo neho tiež točia. Ono, svojim spôsobom to je veľmi zaujímavé a mám rád takéto prepletené trojuholníky, ale charakteristika a chovanie postáv v tomto seriáli je v mojich očiach a jemnom srdci veľmi iritujúce – Makoto pre mňa nie je ani trochu sympatický a pre každého správneho chlapa a múdre dievča je to jasný príklad najväčšieho hajzla a lúzra, ktorého existencia ešte po našom krásnom svete pobieha.
Neskutočne mi vadilo hlavne to, ako Makoto nebral ohľad na dievčatá a vôbec si neuvedomoval, že tým škodí nie len povesť svoju a chudých dievčat, ale vytvára pretvárky, ohováračské reči a zdokonaľuje formu šikany a rôznych posmechov. Áno, jeho nerozhodnosťou a túžbou po intímnom vzťahu ,,len“ spôsobuje to, aby netrpelo dievča jedno, či dva. Ale dokonca OSEM, počet sa ďalej zväčšuje a verte alebo nie, užil si to rovno s troma naraz pričom jedna z ,,vyvolených“, Sekai otehotnela. V podstate mi aj bolo jedno, keď vyplakávala Sekai alebo jej protivná kamarátka Setsuna, pretože je trochu pravdy na tom, že to ony samy môžu za to, čo spravili inej chudere (správne, jedná sa o Kotonahu) a prečo sa cíti zle, keď sa približujú k Makotovi (áno, ten najväčší zmrd, ktorého anime svet stretol), ktorý sa dostáva do ozajstného ,,romantického“ šialenstva, neovláda sa a chce súložiť s takmer každou ženou, ktorá o neho zakopne. Doslova.
Inak práve Kotonaha je tá postava, ktorá ma ešte držala pri pozeraní a s ktorou jedinou som mohol sympatizovať a s ktorou jedinou si mohol Makoto vybudovať vzťah. Zažila niekoľko sklamaní. ,,Kladné“ postavy ju vždy klamali, ohovárali a vyhýbali sa jej a naozaj ona je jediný dôvod, ktorý niekoho môže prinútiť smútiť, ľutovať alebo plakať.
So záverom som viac-menej spokojný, hlavný hrdina si svoj osud rozhodne zaslúžil a Sekai svojim spôsobom tiež. Kotonaha sa mi ako yandere psychopatka veľmi zapáčila a vo svojej práci som jej držal palce, no inak záverečná epizóda nie je krutá tak, ako som sa dočítal.
Ako celok je anime mierne nadpriemerné, nenudil som sa a vydržal som sa na to s chuťou pozerať do konca. Animácia mi sedí a hudba tomuto hanbu nerobí. Svojim spôsobom je naozaj reálne a taktiež mierne ecchi alebo humor sú tiež na dobrej úrovni, a niektoré momenty či scény sú dosť povedené takže nakoniec som s týmto anime spokojný. Odporúčam keď máte radi trojuholníkové romantické komédie a zápletky, a nevadí vám nerozumné chovanie postáv.Moje hodnotenie: 60%