Futbaloví chuligáni (2007)

Ako futbalového fanúšika, ktorého ešte o čosi viac ako samotný futbal zaujíma dianie na tribúnach (všetko to asi začalo na legendárnom zápase 1.FC Košice-FC Spartak Trnava, keď v boji o titul zvíťazili Rezešovci nad Póórovcami 4:0, aj keď na hokej som chodil podstatne skôr a videl som konflikty najmä medzi fanúšikmi môjho a susedného mesta počas vzájomných súbojov v hokejovej extralige, predsa len toto bol asi ten správny impulz) to bol poučný dokument aj keď si nie som istý, či som videl všetky jeho epizódy. Nezabudnuteľný boli najmä poľskí kibici Cracowie Krakow a ich konkurenti z Wisly, pochopiteľne balkánci či Petrohrad a Spartak oskva, ktorého fanúšikovia v Košiciach tiež čo to zo svojho "repertoáru" predviedli. Pekná sonda do tvrdého jadra (latinská Amerika je už trochu cez čiaru, v istých momentoch aj Turecko). Lenže fanúšikovia vedia aj príjemne prekvapiť. K tým najlepším patrili, opäť v Košiciach, fanúšikovia Cliftonville Belfast po prehre v predkole Ligy majstrov 0:8, keď po skandovaní mena vlastného brankára si stiahli treky na pol žrde :-D, záverečné spoločné spievanie pesničky "Glory, glory, hallelluja..." oboch táborov, fanúšikovia Brondby Kodaň opäť na stretnutí v Košiciach a z tých novších zápasov fanúšikovia reprezentácie Walesu v Trnave a dalo by sa pokračovať. Hooligans nie je iba o násilí na tribúnach, častokrát má väčšiu silu to najlepšie choreo...

Pokiaľ vás daná tematika futbalových chuligánov, história vzniku, vzájomná rivalita klubov a podobne zaujíma, respektíve je s vami alebo s určitým obdobím vášho života priamo spojená, potom naozaj nie je čo riešiť. Treba vidieť, povinnosť! Veľmi zaujímavý náhľad do rôznych kútov zeme, okorenený rozličnými mentalitami daných krajín, ich vzťahu k futbalu, vážnosť vzniknutej situácie (tragédia na Hillsborough, úmrtia hneď niekoľkých fanúšikov počas bitiek), minulosť sprevádzaná vojnou (balkánska časť) a mnoho iného, čo pomohlo formovať kult futbalových hooligans... Pôvodne som síce mal v pláne napísať obsiahlejší komentár, v ktorom by som sa konkrétne zopár vetami venoval každej jednej časti, avšak tento nápad som postupne zavrhol a prinášam len niečo stručnejšie ohľadom samotného dokumentu. Čo sa mi možno trošku nepáčilo, bolo, že sa jednotlivým "táborom" dostalo príliš malo priestoru (občas to bolo aj dosť zmätočné), počas ktorého jednoducho nie je šanca lepšie ich spoznať a ani typické znaky ich mentality, či celkové pozadie v ich krajinách. Ale viem, to by som už asi od toho chcel naozaj priveľa a každá jedna časť by musela byť minimálne dvakrát tak dlhá (čo by pre nezaujatých divákov mohlo byť príšerne veľa). Sprievod v podobe herca Dannyho Dyera bol fajn, keďže filmy, v ktorých hral, mám v značnej obľube (Football Factory,Business), lenže niekedy mi zábery na jeho zhrozenú či zamyslenú tvár pripadali fakt zbytočné, dokonca ma štvali. Ale ako vravím, vzhľadom na prínos dokumentu a tému, ktorú predtým ešte nespracoval nikto, nemám absolútne žiaden problém udeliť plný počet. Obľúbené časti: Anglicko (klasika, povinnosť), Balkán (prínosné aj čo sa týka minulosti, aj ohľadom vzájomnej nenávisti srbských a chorvátskych chuligánov), Poľsko, Rusko a taktiež Turecko (ako bolo spomenutú, nenadarmo krajina nožov). Za seba môžem povedať, že počas svojho života som z predstavených fanúšikovských táborov mal možnosť vidieť a zažiť chorvátsku Torcidu (keď hral Hajduk Split u nás v Žiline, narobili tu skutočne obrovský "humbuk", bolo veľa škôd a výtržností, no a na ich strane bolo tuším aj zopár zatknutých - vtedy to bola skutočne sila... mal som tú možnosť zažiť ich aj v následnej odvete priamo v Splite, pretože som sa v danom čase zhodou okolností nachádzal na dovolenke na susednom ostrove Supetar, avšak radosť z nášho nečakaného postupu som musel kvôli vlastnej bezpečnosti dosť krotiť :-); ďalej taktiež srbských Grobarov (Partizan Belehrad); a taktiež ruských (Spartak Moskva).. Inak za zmienku stoja určite aj poľský Gorali (Góral Żywiec - klub z nižšej ligy, fanúšikovské tábory našich klubov majú už niekoľko rokov družbu), tí tiež dokážu celkom veľké veci, pri ktorému sa náhodnému okoloidúcemu asi až rozum zastavuje (teda ako to je teraz neviem, ale pred pár rokmi určite). A ak všetko pôjde ako má, tak sa snáď najbližšie leto pôjdeme aj s partiou pozrieť do Srbska, ktoré chcem navštíviť už nejaký čas a vidieť to tam na vlastné oči... Ospravedlňujem sa za moju viacmenej zbytočnú vsuvku, ktorá väčšinu asi ani nijak nezaujala, ale to písanie mi šlo proste od ruky a ak by to náhodou predsalen niekoho zaujalo, tak nech sa páči :-) 5/5

Projekt který by mohl být skvělý, kdyby jenom neklouzal po povrchu. Scénář se omezil na představení největších táborů, něco málo z historie a pak nejvýznamnější případy násilí. Tolik k dokumentárnímu prvku. Hodně mi chyběla charakteristika fandění v jednotlivých zemích, propriety fanoušků, rozdílné pojetí fotbalové kultury, odlišnost hooligans od ultras, nebo vztah k obyčejným fanouškům na stadionu. Něco z toho se dá vyčíst ze záběrů, jenže zdaleka ne všechno, protože obraz je často dělaný jen na bezprostřední dojem a na efekt. Zajímavé je, že na rozdíl od našich hooligans se ti zahraniční nevymlouvají na provokaci policie, ale sami ochotně přiznávají, že se na stadion jdou hlavně porvat a něco rozmlátit.

Neustále s cigaretou čaj s mlíkem pijící cockney jede prošmajdat celej svět ve svejch bílejch teniskách, aby zjistil, proč nějaký individua mají tohou se pořádně rozmašírovat na fotbale i mimo něj. Dyer na svoji cestě získá pár pěknejch suvenýrů a hlavne zážitků, ať už přímo ze zápasů nebo jen z rozhovorů se skalníma fans. Především zažít Old Firm derby na vlastní kůži musí každej trochu sportu znalej člověk závidět i přesto (nebo především proto), že váš textil zažije krapet sprchu. Celej dokument je solidně zpracovanej, ale přece se po čase už vše opakuje, když každej druhej hulvát vysvětluje, proč si myslí, že on a jeho kumpáni jsou lepší než ti ze sousedního stadionu. A je parádně vidět, že v Anglii a Skotsku se s hooligans postupně jakž takž vypořádali, kdežto všude jinde mají stále žně. Nejsympatičtější z týhle zajímavý sorty lidí byli Rusové a nekrakovští Poláci, protože když už se musej řezat, tak ať to vypadá takhle. Na druhý straně stojí - pominu-li Jižní Ameriku, kde je to divokej západ - Srbové, takový xindly aby člověk opravdu pohledal, Chorvati i Turci jsou oproti nim fajnoví chlápci.

Pokud nejste fanoušek fotbalu, neskýtá pro vás tento dokument moc zajímavého. Díl s magorem, který se chlubí tím, jak na hřbitově znásilnil jiného fanouška do prdele, mě utvrdil v tom, že extrémy v jakékoliv podobě jsou škodlivé a že ultras jakékoliv klubu jsou ve veliké míře jenom tupý primitivové.61%