Fetiše... (2014)

"Fetiše socializmu" je dokumentárny cyklus z produkcie slovenskej verejnoprávnej televízie, ktorý nostalgicko-satiricky mapuje život v socialistickom Československu. Podľa mňa je to dosť zbytočný projekt. Kto to zažil, vie aké to bolo a kto to nezažil, aj tak nepochopí. Trojhviezdičkové hodnotenie dávam najmä kvôli ôsmej epizóde z prvej série (Útek na špicu hitparád), v ktorej na ťažké časy totalitného režimu zaspomínali spevák Petr Koňýk Schredl (Zóna A) a basgitarista Braňo Alex (Zóna A, Slobodná Európa). ***

Časy nedávno minulé, ako sa rokom socializmu v Československu niekedy prezýva, sú pre mnohých pamätníkov, najmä tých režimom prenasledovaných, dobou, ktorú by si neprial zažiť nikto z nás. Citeľný dopad rokov izolácie od moderného západného sveta cítiť v mnohom vo verejnom živote na Slovensku ešte aj dnes. Socialistická stopa mizne pomaly, pričom je otázne, či niekedy vôbec zmizne. A hoci boli roky normalizácie veľmi zvláštnou dobou, priniesli so sebou aj niekoľko pozitívnejších aspektov, ktoré sa prejavili najmä ako spoločenské fenomény tejto doby, a ktoré sú aspoň malými pozitívami v živote ľudí vtedy žijúcich. A práve tieto spoločenské fenomény sleduje dokumentárna séria RTVS v rozmedzí troch sérií, s počtom celkovo tridsiatich dvoch častí. Viacerí tvorcovia, ktorí sa na jednotlivých častiach podieľajú, tu predstavujú divákovi skutočne pestrú škálu typických "znakov" socializmu, avšak v oveľa príťažlivejšom kabáte, než v tom politickom. Aj keď, úprimne, do akých sfér života v tých rokoch nezasahovala politika, že? Ale to je na inú diskusiu. Pre mnohých divákov je tak táto dokumentárna séria ohliadnutím sa späť za ich mladosťou a na to, čo ju sprevádzalo. Pre tých, ktorí tieto roky už nezažili, je to potom čiastočne zaujímavé nahliadnutie zahalené jemným rúškom tajomstva, v mnohom neporovnateľne iné, možno pre mnohých nepochopiteľné. Avšak, hoci jednotlivé témy epizód na prvý pohľad vyzerajú pútavo, akonáhle sa divák zapozerá, zistí, že tomu tak nie je. Koncept väčšiny epizód je postavený na rozprávaní dobových pamätníkov o tom či onom fenoméne, ale problémom je, že takýto koncept prílišnú divácku atraktivitu neponúka. Archívne zábery, ktoré by mali byť akýmsi nosným pilierom sa tu síce objavujú, ale sú iba akýmsi spestrením rozprávania ľudí. V tomto smere je napríklad reláciaNoc v archíveomnoho lepšou, výrazne kvalitnejšou a zábavnejšie spracovanou alternatívou. Ale aby sme tým "fetišom" iba nekrivdili, treba povedať, že viaceré epizódy sú príjemným prekvapením. Epizóda s podtitulom "Útek na špicu hitparád" či celá tretia séria známa ako "Fetiše televízie" sú príkladmi, ktoré stoja za zmienku.Fetiše socializmu, respektívetelevíziesú tak vo všeobecnosti skôr slabým priemerným spomínaním na jednu zvláštnu dobu v dejinách (Česko)Slovenska, ktorá so sebou okrem izolácie od západného sveta priniesla aj množstvo jedinečných "úkazov", dobových fetišov, ktoré sa nezmazateľne vryli do pamäti ľudí. To sa však nedá povedať o tejto dokumentárnej sérii, na ktorú zrejme väčšina divákov po zhliadnutí zabudne. A nemožno sa čudovať, z veľkej časti sa totižto jedná o sklamanie.

Slovenská verze (kopírka) pořadu Retro od České televize. Rozdíl je především v tom, že tam neúčinkuje otravná Martina Vrbová se svými rádoby vtipnými scénkami a průpovídkami, jinak je to v zásadě stejný formát. Krom faktu, že je tam víc slovenštiny, což jaksi není žádné velké překvapení. Někdy tam jako kulisa na pozadí hraje znělka toho či onoho více či méně oblíbeného československého seriálu. Jako bonus tak může člověk vzpomínat, ze kterýho to bylo. Takže tedy, sečteno a podtrženo, bratrům ze Slovenska se to sice podařilo mírně vylepšit, ale i tak zůstáváme pořád na průměrných třech hvězdičkách. I když o ždibec lepších, než ty pro tu českou verzi. Pořád je to totiž jen taková populárně-zábavná glosa s někdy zajímavými avšak obecně mělkými informacemi.

Fetiš je viera v nadprirodzené vlastnosti predmetov.....Myslím si, že ľudia ktorí si socializmus užívali plnými dúškami, nemajú právo ten systém zosmiešňovať. Hlavne nie signatári ANTI-CHARTY. Tí svojho času socializmus budovali zo všetkých síl. Nešťastný výber účinkujúcich, nešťastný výber a spájanie tém, nastavuje tej dobe krivé zrkadlo. Dalo sa to zobraziť s humorom a nadsádzkou.

Je zaujímavé sledovať, ako sa z nemilovaného socializmu, šedivého a neslobodného, stáva v poslednom čase predmet nostalgie - z nijakého iného dôvodu, ako proste preto, že je to už za nami a nikdy sa nevráti - a to vždy vzbudzuje melanchóliu i záujem, hlavne v prípade, že sa nás to osobne dotýkalo - a väčšina z nás na tú dobu ešte má nejaké konkrétne a viac-menej živé spomienky. Dnešný diel o zberateľstve, za socializmu všeobecnej mánie, mi zahral na osobnú nótu a veru neviem či zberateľstvo v podstate čokoľvek, ktorého som od detstva nadšencom, nie je lepší spôsob prístupu k životu, než dnešný bezbrehý konzum, ktorý ho nahradzuje a ktorého som nikdy priateľom nebol ani nebudem. V každom z nás je kus lovca-zberača ( a nepochybne i konzumenta ), v niekom viac, u iného menej, nezberateľ vlastne ešte iba neprišiel na to, čo vlastne zbiera. Čo bolo voľakedy cenné, dnes ako bežná každodennosť takmer nemá hodnotu, čo bol kedysi spotrebný výrobok či gýč, stáva sa dnes cennosťou, ktorej hodnota neustále stúpa. Áno, zberateľstvo zachraňuje minulosť...