Bambuľkine dobrodružstvá (1982)

Post-normalizačná rozprávka učiaca deti ako sa chovať vo vlastnom "dokonalom" systéme, ktorý nikdy nebol tak úplne dokonalý. Toto a aj iné podobné veci učil tento detský seriál niekoľko generácii slovenských detí.Úžasná rozprávková cesta onegramotnej a nevychovanejdievčine, ktorú si adoptuje postarší pán, aby ju naučilmravom....úprimne mi to niekoho pripomína...Július Pántika mladáMonika Haasovású v dnešnej dobe nerozlučná dvojka a je možno až škoda, že sa s týmto projektom ďalej nepokračovalo. Morálny príbeh plný spevu, hudby a tanca, ktorého unikátna farba ostáva unikátna do dnešných dní. I keď musel byť komunizmus krušné obdobie Československej histórie (sám to potvrdiť neviem) dokázal niečo, ,čo už dnešné Slovensko nedokáže.Zaujať diváka normálnym spôsobom...

Normalizácia bola zvláštna doba - hlavne vo chvíli, keď sa televízia podujala ukázať masám, čo že to vlastne je normálne. Ani by mi neprišlo divné, keby sa v súčasnosti deti ukladali o postieľok s tým, že "majú poslúchať a pekne spinkať, inak ich zabalia a v balíku pošlú Ujovi". Ach, tá mravouka. Bohužiaľ, dnešné deti už tieto milé dobrodružstvá väčšinou nepoznajú. Nevedia, o čo prichádzajú. P.S.: JFL-ov komentár stojí za všetky drobné, lepšie to už snáď vyjadriť nejde.

Ak by ma chcel niekto trápiť, tak stačí keď mi bude púšťať celý deň hip-hop a "Bambuľkine dobrodružstvá". Z oboch sa mi zdvíha žalúdok a narovnávajú mozgové závity. Komunistický náučný seriál o starom dedovi, čo vychováva malé dievčatko, ktoré sa u neho zničoho nič objavilo. Veď to smrdí pedofíliou! A keď začnú spievať, tak to mám chuť vyhodiť televízor von oknom. *

To fakt v tej dobe nikomu nevadilo, že Pantik spieva horšie ako cirkulár?

Tak toto ma ako dieťa vytáčalo do nepríčetnosti. Keď sme mali podľa krajov prázdniny a ako žiak nižšieho ročníka som to videl tri týždne po sebe (nič iné nešlo a počasie ma nepustilo ísť s kamarátmi von) tak prišla stuhou previazaná škatuľka...toto mi ozaj pilo krv tak ako v detstve asi máločo.