Bakaláři S15E11 — A mal tri dcéry...
Sledovat epizodu A mal tri dcéry... online
Přehrávač zatím není dostupný.
O epizodě A mal tri dcéry...
Televízny cyklus malých príbehov zo života Bakalári sa vysiela už niekoľko rokov a často sa hovorí, že by sa azda už mal prestať vysielať, že divácka obec i kritika sú niekedy unavené, že sa relácia mnohokrát nevydarí, čo sa občas aj stáva. A predsa: po vyhlásení nových tém na Bakalárov sa znova a znova hrnú do redakcií televíznych štúdií nové a nové listy s ďalšími príbehmi. Tie príbehy píše život - a preto je ich počet nekonečný. A tak sa dá povedť, že životnosť televíznych Bakalárov je takisto nekonečná a neobmedzená. Závisí predovšetkým od invencie tvorcov jednotlivých poviedok, či príbehy u divákov "zaberú" alebo ich nechajú ľahostajnými. O priazeň divákov sa v tomto vydaní budú uchádzať autori z bratislavského štúdia. Tri príbehy na tému Keby to naši vedeli ponúkajú vďačný a úsmevný pohľad na odvekú otázku a spor dvoch generácií - rodičov a detí. Prvý príbeh podľa námetu Josefa Hrabinu z Brna pod názvom Lada je o prvej konfrontácii ideálov mladosti so skutočným životom, s každodennou realitou. Pozrieme sa v ňom do sveta drobných podvodníkov a kšeftárov. Aj v príbehu ... a mal tri dcéry, ide o spor otca s dospievajúcou dcérou, o ktorú sa bojí a vychováva ju až príliš nerozumne. A niektoré rysy "opatrného" otecka by sa našli aj u otcov "rozumných". Námet poslala Oľga Asztalošová. Príbeh tretí - Študent - chce vzdať hold každej užitočnej práci, a to v konfrontácii s neprimeranými ambíciami rodičov. Námet o novodobých meštiakoch poslal Ing. Ivan Pokorný z Trenčína. Scenárista Boris Filan a režisér Ivan Krajíček mali vďačnú, aj keď neľahkú prácu. Listov prišlo tentokrát pomenej, ako býva zvykom. "Ako by sa mnohí obávali, že sa ich rodičia dozvedia z televíznej obrazovky dodatočne o ich prehreškoch a prešľapoch akých sa v mladosti občas dopúšťame." hovorí v úvode dnešných Bakalárov Pavol Mikulík.
Další epizody série 15
O seriálu Bakaláři
Ke svému názvu přišli Bakaláři až o něco později. První pořad se jmenoval Kufr za dveřmi. O příběhy na toto téma tvůrci požádali psychiatra Miroslava Plzáka, Jaroslava Dietla a Vladimíra Menšíka. Vladimír Menšík tehdy napsal povídku o manželovi, který při banální hádce rozkopl dvířka od kredence a kufr, do něhož je jeho žena uložila, aby je odnesl opravit, považoval za vyhazov. Diváci byli nadšeni, psali a přáli si pokračování. Jaroslav Dietl svolil, že bude pro nově vznikající pořad psát scénáře, ale kde neustále brát témata? Další nápad si poradil i s tímto problémem: výzva, aby diváci psali své příběhy, vyvolal až nečekanou reakci. Dopisy, které během následujících let přišli do televize, by se daly počítat na desetitisíce. Pořad dostal název Bakaláři vědy manželské. „Bakalář byl ve středověku učitel, člověk, který předával zkušenosti. Řekli jsme si, že našimi bakaláři budou právě diváci. Ať se o své zkušenosti dělí, ať je předávají druhým,“ prohlásila Libuše Pospíšilová. Témata, která přicházela, však měla daleko širší okruh. Lidé se psali i věci, které dosud nikomu nesvěřili. Jeden z dopisů dokonce začínal slovy: „To bych neřekla ani panu faráři...“ A tak nakonec zůstali jednoduše jen Bakaláři.