Žena z vrchov (1955)

Bahna naservíroval príbeh, ktorého polovicu odrozprával v tme, kde nikomu nevidieť do tváre. V snímke sa zišla slušná herecká zostava na čele s Pántikom. Režisér vypichuje ženu do čela družstva, ktorej sa náhle zjaví po rokoch v dome manžel, nezvestný po vojne, stvárnený ujom Čiernym, ktorý je od Lukešovej o 19 rokov starší. A teda ich dvoch spojiť nebol veru najlepší nápad. Družstvo sa vybuduje, kravičky dávajú viac mlieka ako keby neboli na družstve. Navrátivší manžel začne chystať peklo keď sú od korýtka čudne odstavení jeho brat i s Kubišom, vo filme to je urobené cez hustú skratku bez bližšieho vysvetlenia, skrátka Bahna sa s tým nebabre. Záverečný prejav Pántika v Prahe bol už cez čiaru, zabalil celý film ako komunistickú agitku.

Problémom slovenských filmov 50-tych rokov je silná politická angažovanosť v prospech budovania lepších zajtrajškov. Doba to vyžadovala, tvorcovia sa podriaďovali. Našťastie je mnoho filmov, ktoré majú silný námet, kvalitné spracovanie a herecké obsadenie. Aj v tomto prípade to platí. Žena z vrchov je kvalitnou sociálnou drámou z konca druhej vojny, profesionálne natočenou. Ako negatívum je krátka minutáž, film sa potýka so skratkovitosťou, ale možno je to len veľkosťou literárnej predlohy. Bohužiaľ, záverečný plamenný preslov vracia kvalitný príbeh do klasickej schémy vtedajších budovateľských filmov.

Film o žene, ktorá sa rozhodla postaviť na vlastné nohy a napriek nepriazni osudu zabojovať o svetlejšiu budúcnosť nie len pre seba, ale pre celú "horskú" komunitu. Jeden z ďalších slovenských filmov odohrávajúcich sa po druhej svetovej vojne v časoch zakladania spoločných družstiev, ktorý však dnes vyznieva až príliš agitačne a toporne, na to aby sa s ním mohol divák lepšie stotožniť. Bart, na to obočie sa fakt nedalo pozerať :)

Áno, je to budovateľská dráma a slovo komunizmus sa tam spája s takými slovami ako sú statočnosť, česť a mier. Ale, ten, kto sa odtotožní od týchto pojmov (a samozrejme čo znamenajú), dostane celkom solídny príbeh, obstojne zahraný (na tú dobu), ktorý zaujme celých 100 minút. Hodnotenie: 55%

Dramatický námět ze slovenské vesnice je zaměřen na osudy Marky Kedrové, mladé ženy, která se postupně osvobozuje z ponižujícího postavení v rodině i společnosti. Marka, bývalá služka u vesnického boháče, se stane uvědomělou bojovnici za uskutečnění přerodu vesničanů. Zároveň s ní prodělává nesnadnou změnu celý život horské dědiny.Režisér Vlado Bahna, který natočil „Ženu z Vrchov" jako svůj druhý umělecký film, datuje svou práci ve filmu od r. 1945, kdy nastoupil jako dramaturg krátkých filmů. Později začal krátké filmy sám režírovat. Několik námětů k těmto filmům načerpal na Trati mládeže. Za film „Čarovný prút" získal" v r. 1949 národní cenu. Práci mladých budovatelů věnoval celovečerní dokumentární film „Ocelová cesta" (1950). Snaha zachytit poválečnou industrialisaci Slovenska a podat pravdivý obraz výstavby byla realisována barevným dokumentárním filmem „Dúha nad Slovenskom", vyznamenaný v r. 1952 státní cenou. Prvním uměleckým filmem Vlado Bahny byla filmová adaptace románu národního umělce Petra Jilemnického „Pole neorané". Tvůrčí kolektiv tohoto filmu byl rovněž vyznamenán státní cenou (v r. 1954).Filmový přehled 13/1956(02.02.2010)