V koutku srdce (2018)

Film A Bluebird in My Heart nepôsobí ako dielo, ktoré by chcelo meniť svet alebo nanovo definovať večné otázky viny, trestu a vykúpenia. Kráča ticho, nenápadne, akoby sa zámerne vyhýbal všetkým lacným gestám a efektným výbuchom pomsty. Sleduje jednoduchý príbeh muža podmienečne prepusteného z väzenia, ktorý sa pokúša znovu naučiť žiť, poskladať zo zvyškov vlastnú dôstojnosť a nájsť si miesto vo svete, ktorý naňho dávno zabudol. Keď však dcéru jeho domácej zneužije drobný díler drog, Danny sa ocitá v úlohe ochrancu, ktorú si nikdy nevybral, no napriek tomu ju prijíma s tichou nevyhnutnosťou. A práve tento moment spustí pomalý, neodvratný pád do temnoty. ____ Film nikam neponáhľa. Dovoľuje postavám mlčať, dýchať, niesť si svoje jazvy bez potreby veľkých vysvetlení. Minulosť tu nie je rozpovedaná slovami, ale vpísaná do pohľadov, do zdržanlivých gest a do únavy, ktorú si každá z postáv nesie v sebe. Danny postupne pripomína osamelých antihrdinov starých kriminálnych drám — mužov zlomených vlastnými rozhodnutiami, ktorí už neveria v spásu, no napriek tomu sa ešte pokúšajú vykonať aspoň jeden správny čin. ____ Nikto tu nie je idealizovaný. Danny nie je hrdina, iba unavený človek s temnou minulosťou, ktorý sa snaží ochrániť pár posledných ľudí, na ktorých mu ešte záleží. Clara nepôsobí ako osudová žena, ale skôr ako krehká bytosť balansujúca nad priepasťou beznádeje. Laurence zas pripomína matku, ktorá prežíva zo dňa na deň, zmierená s tým, čo jej život ponechal. Film tak pôsobí ako pochmúrna balada o obyčajných ľuďoch, o manuálnych robotníkoch a stratených dušiach žijúcich v sivom svete zadných ulíc, barov a lacných motelov. Nesnaží sa byť veľkolepý ani prevratný, skôr sa vracia k starému typu intímnych kriminálnych príbehov, ktoré stavajú na atmosfére, tichu a vnútornom nepokoji. Práve vďaka tomu v sebe nesie zvláštnu chladnú krásu a melanchóliu, ktorá v človeku zostáva ešte dlho po dopozeraní.

Váhal som medzi 3 a 4, nakoniec som sa priklonil k tomu horšiemu. Ono to je dobrý film, strašne pomaly sa ale rozbieha. Akcie tam je pomenej, a žalostne málo. Ale ono to skôr má byť sociálna dráma z mestskej periférie, kde si väzeň na slobode s náramkom hľadá miesto v živote. Vcelku kvalitne natočené a aj zahrané, len asi to malo viac chytiť za srdce, no až tak sa to nepodarilo.

do půlky filmu to má nakročeno na dobré drama, ale bohužel po útoku na holčinu to začne padat do podprůměru, kde scénář začne habrovat. nechci moc prozrazovat, ale u určitých pasážích scénáře si člověk musí říkat " proč " vždyť se to dá udělat mnohem lépe. Kdyby tam víc odkryli jeho minulost a s tou holčinou se víc sblížili, kde by třeba i figuroval nějaký policista dobrák, co na něj ke konci změní názor no prostě ten konec nedával smysl. Už vidím, jak holčina padne do náručí svého otce, který opustil její matku a nechal ji hotel s dluhy :D geniální vyústění.

Jednoduchý príbeh o mužovi menom Danny, ktorý vyšiel z basy a snaží sa sekať dobrotu - mat slušné bývanie a prácu. Proti svojej vôli sa skamarati s mladým dievčaťom a slúži jej ako otcovska postava. Potom čo je jej ublížené, Danny vezme spravodlivosť do vlastných rúk a privola na seba ďalšie velke problémy. Dialógy sú minimálne, dôležitá je tmavá atmosféra.  Film je veľmi smutný a surový. Roland akoby hral sám seba, drsňáka ktorý od poriadnej bitky není nikdy ďaleko.

Roland Møller v roli právě propuštěného vězně s náramkem na kotníku lehce uvěřitelný, příběh je prostinký, jak se dostat do dalšího maléru lusknutím prstů(aneb za vším hledej ženu).. Lola Le Lann je zajímavá osůbka a tady zvládla tu osamělou a naivní dívenku velmi dobře.. S politováním však musím konstatovat, že mi vůbec nesedla kamera, občas mě dost vytáčela, no a mytí nádobí mě fakt neba..