V dokách newyorských (1928)

Doky New Yorku v temných čiernobielych tieňoch, v nekonečnej hmle, plné zafajčených krčiem, beznádeje, cynizmu, a možno aj trochu tej lásky. Aké tu má postavenie žena robotníka, vystihuje citát jednej z nich: bývala som slušná žena, pokiaľ som sa nevydala. Film o tom, či je možné, aby sa v takomto prostredí nemusel nešťastný osud ženy stále znova a znova opakovať a či sa môže niekto, kto neurobil v živote jedinú slušnú vec, aspoň trochu zmeniť. New Yorské doky pripomínajú naturalizmus a realizmus a sú kontrapunktom k nastupujúcemu eskapizmu 30tych rokov, ktorý lákal zbedačených ľudí skryť sa do kín pred realitou finančnej krízy. Pri tomto filme by si asi sociálne neoddýchli, ale čisto z filmového hľadiska sú Doky určite zábavné, majú solídne tempo a hlavne výbornú atmosféru. No a ešte žiadna herečka sa mi v nemom filme nepáčila tak, ako práve tu Betty Compson vo svojom sexy outfite.

Chci na to koukat pořád, ale emočně to ustojím jednou ročně nanejvýš.

Rozhodne zaujímavý snímok odohrávajúci sa v zafajčených baroch rozpráva o zvláštnej romanci jednej noci. Potešilo, že i v časoch nemej éry vedeli herci dobre hrať.

Taketo filmy mam hodne rad - doky new Yorku, kedyi fajne zafajcene hospody pachnuce alkoholom, mlha v newyorskych dokoch, k tomu muz zachrani mladu zenu a laska musi prekonavat nastrahy ...... 73 %

[6/10] (Famous Players-Lasky, Paramount) (Němý čb. /// Produkce: J.G. Bachmann /// Scénář: Jules Furthman podle povídkyThe Dock WalloperJohna Monka Saunderse /// Kamera: Harold Rosson) [1001 FILMŮ, KTERÉ MUSÍTE VIDĚT, NEŽ UMŘETE]