Tales from the Hood (1995)

Povídkový blaxplotation horor? No proč ne?! Povídky zajímavé a kvalitativně dosti vyvážené. Ve druhém příběhu zaujme racionální podání klasického tématu – noční příšery navštěvující dětský pokojík, spojené s trochu inovovanou woo-doo tematikou. Poslední (čtvrtá) povídka zase pobaví černou parafrází na Mechanický pomeranč. Ale i když k blaxplotationu rasová vyhraněnost patří, tak premisa, že co bílý muž, to duševní zrůda a co černoch „zrazující“ černého bratra, toť ta největší možná špína (která vždy skončí nejhůř), je poněkud trapná a jinak dějově velmi dobře vyvedenému povídkovému hororu, ubírá trochu na kvalitě (i na hodnocení). Že by se na vyznění přece jen projevilo jméno výkonného producenta - Spika Lee, aneb nejzarputilejšího rasisty Hollywoodu (copyright kiddo)? Takže stojí to za to, ale svědomí mi nedovolí hodnotit výš.

Blaxploitationovo ladený poviedkový horor, majúci nesporne čosi do seba. Všetky štyri epizódy aj stmelujúci príbeh, odvíjajúci sa v pozadí sú pomerne pútavé, z môjho pohľadu mínusom sú na rok 1995 povážlivo chabé vizuálne efekty, najviac bijúce do očí v tretej poviedke s Corbinom Bernsenom, ktorý tu ako rasisticky zmýšľajúci politik čelí starému voodoo prekliatiu... Jednotlivé príbehy sú kvalitatívne zhruba vyvážené, ak by som si z nich však mal vybrať ten, ktorý ma zaujal najviac, tak by to bol asi ten prvý so skorumpovanými policajtmi a zavraždeným černošským agitátorom.

Režisér Rusty Cundieff, predstaviteľ novej černošskej vlny, ktorej lídrom je Spike Lee (na snímke sa podieľal ako výkonný producent), sa nechal zjavne inšpirovať sériouTales from the Crypta natočil poviedkovú snímku, ktorú tvoria 4 krátke príbehy + jeden spojovací článok. Poviedková forma prenesená do celovečerného filmu so sebou prináša radu problémov, ktoré súvisia s rozsahovým obmedzením a tým pádom s kreativitou tvorcu, ktorý sa musí vysporiadať s rôznorodosťou gradácie tempa i tematickou odlišnosťou, a práve na tieto problémy naráža i Cundieff, ktorý režíroval všetky segmenty vo filme. Navodenie atmosféry je výborné, začiatok sprevádzajú pár sekundové reminiscencie na Saint-SaënsovDanse Macabre, herecké osadenstvo je prekvapivo snaživé (s výnimkou otravnej štvorice výrastkov, pokúšajúcich sa prekabátiť šviháckeho pekelníka Clarenca Williamsa III), no tieto sympatické pozitíva bolestivo narážajú na múr z nízkeho rozpočtu, ktorý je kruto viditeľný v trikových sekvenciách a okatej štúdiovosti, čo je veľká škoda, pretože autori sa nezľakli a vtesnali do svojho diela narážky na rasizmus či slávnejšie filmy, posledná, v mojich očiach najambicióznejšia poviedka, je akousi černošskou moralistickou variáciou na Kubrickov Mechanický pomaranč, no zjavne nedotiahnutou a doplácajúcou na nedostačujúcu minutáž. Napriek nie príliš vhodnému podávaniu ruky s komediálnym odľahčením, je černošský kusanec do hrdla hororového žánru (možno si niektorí vybavia staršiehoBlaculu, prípadne otrasnéhoBonesa) za presných 50%, ak si však snímku zaobstaráte ako súčasť halloweenskej párty, s čistým svedomím si pridajte desiatku navyše.

Tak nakonec to je fajnová blaxpoitation hororová antologie. A těch se moc nevidí. Jednotlivé povídky jsou dost originální na to, aby udrželi pozornost a režisér používá dostatek dobrých praktických triků na to, aby nás slušně zabavil. Celé to má příjemný devadesátkový odér a já si to docela užil.

Povídky moc nemusím, tak jsem přistupovala s jistou laxností. Tak tohle mě ale velmi mile překvapilo.
Trikově sice tak na sedmdesátá léta, ale náměty zajímavé, ani na chvíli se nenudíte. Svižný a zároveň děsivý horrůrek.