Středozemí (1991)

Mediterraneo je krystalicky italskej film. Tak krystalicky, ze z pohledu stredu Evropy muze byt v mnohym nepochopitelnej - stejne, jako je pro svetovy publikum nekdy nepochopitelna Obecna skola nebo treba Vesnicko ma strediskova. Klasickym italskym chaosem a naturou je tady prodchnuty uplne vsechno. Od naprosto imbecilni mise osmi klaunu na ztracenou skalu daleko u tureckejch brehu, pres hysterickou prvni "invazni" noc, kdy se nejvetsi hrozbou ukaze promptne zlikvidovana oslice jednoho z hrdinu a ten v zalu nad jeji ztratou rozmlati jedinou vysilacku, po okamzitou a naprostou erozi jakyhokoliv valecnyho usili pri stretu s reckou stredomorskou ostrovni realitou. Misto nemeckyho pochodovani na buzerplace a dodrzovani Ordnungu az do posledni hodiny se Italove promptne a ochotne  ponori do naruce krasny kurtizany Vasilissy a normalniho, jednoduchyho zivota, kterej se ve Stredomori nezmenil pres dva tisice let. A ja je naprosto chapu. Stejne, jako je pochopi kazdej, kdo nekdy na brehu Egejskyho more v linym odpoledni popijel ouzo pod piniema a najednou zjistil, ze koukani do vln priboje ho jako nic doneslo az do soumraku nebo kdo nekdy do hluboky noci vecerel pod sirym nebem na Apeninskych vinicich Toscany nebo Romagny. Mediterraneo neni o valce a hrdinstvi, je o tom, ze najit stesti a spokojenej zivot je nekdy ta nejjednodussi vec na svete. Kdyz clovek neni slepej. A taky o slasti zapomneni, pred kterym, jak si pri seanci s hasisem vzpomenou i italsti heroove,  varuje uz Homer v Odyssee. V Tenky cerveny linii je podobnej okamzik, kdyz James Caviezel utece z jatek prvni linie na raj tropickyho ostrova. Mediterraneo nejlip vystihuje citat opilyho dustojnika z Jak jsem vyhral valku:"Nikdy neberte valku moc seriozne. To je ta potiz s Arijci. Porad jeste berou valku seriozne. Jediny narod, ktery o valce opravdu neco vi, jsou Italove. Valcili vedecky uz v dobach, kdy my jsme si jeste malovali prdele na modro a Teutoni obcovali s opicemi. Italove valku poznali. A vyrostli z ni. Prokoukli ji. Jsou to jedini opravdovi realisti, co vedi, jak si ve valce pocinat... Sotva do ni spadnete, hned z ni zase vypadnout... Vratit se k dulezitym vecem zivota, jako je vino, Verdi a pritulne panny. Nechat mlaceni a trmaceni tem, kdo jeste nejsou dost civilizovani, aby na to kaslali."

Ze začátku mě film trochu nudil a podle slabšího humoru jsem se bál,že mě vůbec nebude bavit.
Jenže pak se to změnilo,začlo to být neskonale zajímavé a místy i zábavné.
Snímek se navíc vedl takovou cestou jakou bych si v situaci těchto hochů nejspíš vybral-za to jsem byl rád.
ZÁVĚR JE TAKOVÝ,ŽE JSEM RÁD TAKOVÝ FILM VIDĚL-O NIČEM TO URČITĚ NENÍ :)

Príbeh zaujal, ale jeho prevedenie je dosť povrchné a hlavne v úvodných minútach som mal pocit, že tvorcovia chceli byť vtipný za každú cenu a to i tam, kde humoru nebolo ani za mak. To posedávanie a vylihovanie na ostrove nedokázali oživiť nejakým zvratom alebo zaujímavejšími postavami. Postavy, dokonca ani tie, ktoré neskôr pribudnú sú dosť ploché a žiadna z nich nie je natoľko výrazná, aby uniesla film. Nudu aspoň na chvíľu preruší pekná Vasilisa - prostitutka. Mama bola prostitutka, babka bola prostitutka. Logické nie? Tento film mohol byť podstatne lepším, stačila jasnejšia vízia o tom, čo chcem točiť a čom chcem rozprávať. Nemáme tu dokonca ani postavu, ktorú by sme mohli označiť za hlavnú. Všetko je jednoducho príliš priemerné a krásny ostáva iba ten ostrov. No a ešte tá Vasilisa, no....60%.

"Vassilisa, ty ho tiež miluješ? Áno. Čo teraz chlapci, to ale mení situáciu, ako sa môžeme stavať proti citom? Nemôžeme? No, čo myslíš? No nemôžeme. Jeho city ma strelili do ramena porúčík. Ale choď, to nie je nič vážneho." Nuž na tomto filme sa dá pobaviť, aj keď ten humor často nie je doprevádzaný nejakou hudbou, vyzerá sucho, často vám to zábavné pripadať nemusí, ale o to tu ide. Film pôsobí dosť nudne, možno to však bol zámer, aby pôsobil ospalo, možno tam bol súvis s niečím z talianskej histórie. Súvis s vývojom vojny a vtedajšieho Talianska, ak trocha poznáte tieto dejiny pochopíte, pochopíte aj stredomorskú kultúru, filozofovanie, či iné body tohto filmu, ktoré sú celkom fajn, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že to mohlo vyzerať inak. Prvú približne pól hodinu ma to ubíjalo, skoro nič sa nedialo, to bolo trocha nezvládnuté, zvyšná viac ako hodina však nebola zlá. Povahy tých ôsmych Talianov už ani šialenejšie asi byť nemohli, to by som asi neveril, že ich zobrali do armády, inak taká jednoduchšia komédia, ktorú pokazil ešte aj záver, ktorý je dosť nevierohodný. Keďže som sa narodil v tom roku, kedy toto vydali, tak to považujem za starší film a možno preto priemerné hodnotenie dám, odvtedy sa totiž veľa zmenilo, ale aby toto získalo ocenenie Oscar za najlepší cudzojazyčný film? Zisťujem, že tie Oscari asi ani netreba vnímať ako niečo objektívneho, niečo normálneho, takmer nikdy sa s nimi nestotožňujem, však posúďte po pozretí tohto filmu sami, či je to niečo extra alebo len jednoduchá záležitosť.

Salvatores mj. krasne vystihnul slabiny Duceho armady:-)! Presto, ze je v zanru uvedeno i to, ze se jedna o valecny film, tak ma Mediterraneo prazdninovou atmosferu, radu vtipnych momentu a krasnou hudbu. Vuci hercum nemam namitek. Jen zaver je zbytecny a doufam, ze prace maskera byla v tomto filmu jeho posledni praci...