Přátelé Eddieho Coylea (1973)

Pro mě televizní překvapení když ne roku, tak minimálně kvartálu. Neobvyklá kriminálka, v níž Mitchum nehraje ani policajta, ani soukromého detektiva, ani lupiče. Skvěle napsané a zrežírované, skvěle zahrané (Boyla už si po tomto filmu zapamatuju), včetně přesných dialogů a povedeného dabingu. Dlouho už jsem neviděl něco tak autenticky působícího a napínavého. Ke konci jsem se začal obávat, že to celé mohou zkazit nějakým trapným závěrem, ale naštěstí to dopadlo tak, jak asi mělo. Kvalitou se Yates dost přiblížil svému Bullittovu případu. Pro začátek **** a určitě to chci vidět ještě víckrát. A stejně tak mě teď zajímá i adaptace další Higginsovy kriminálky, byť asi o dost méně zdařilá (Zabít tiše - snad bude někde k sehnání...)

Celkom dobrá dráma z prostredia zločinu so zaujímavým príbehom zrady. Navonok to vyzerá, že ide bankové lúpeže, s ktorými Eddie Coyle nemá nič spoločné. Alebo žeby predsa len? Eddie Coyle je totiž so zločinom spojený a čím dlhšie sledujete tento film, tým hlbšie toto spojenie je. Eddie je síce slušný chlapík, ale už ho raz chytili a ako sa vraví, má na kahánku. Snaží sa to uhrať ako najlepšie vie, ale v tejto hre nie je sám a nemá ani boh vie aké karty. Produkcia je dobrá, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že tomu chýba väčší náboj. Podobných prípadov sme už vo filmoch určite videli množstvo a dá sa to urobiť aj lepšie. Herci si počínajú dobre, no Mitchumovi predsa len niečo chýba z Al Pacinovho šarmu. Ale možno je to v tom, že Eddie nie je žiadny tvrdý mafián, ale len drobný priekupníček, takže je skôr obeťou ako hrdinom. 70%

Priznám sa, tomu koncu som nerozumel. Prežil to ten Eddie, či neprežil?? Ak niekto viete, napíšte mi to. Nebyť toho, dal by som tomuto filmu krásnych päť hviezd. Mne to totiž celé pripadalo tak realistické, až som mal pocit, že sami tvorcovia (či už pisateľ predlohy, scenára alebo dokonca režisér) museli v minulosti v niečom "lietať". Hlavne to cynické  kupčenie s informáciami a všadeprítomná paranoja. No a tie dialógy. Už pri jednom z prvých som si nemohol nespomenúť na Tarantina. A pritom je to tak starý film. 82%.

Prežijú len najväčšie prasce, ktoré v tom majú od začiatku jasno. Film pôsobí nekompromisne realisticky a chladne, čo je miestami ešte umocnené zábermi dlhého ohniska. Vynikajúci opis mechanizmu ilegálneho predaja zbraní. Jeden z mála rýchlych detailov na Eddieho ubolenú zjazvenú ruku symbolizuje traumu ako určujúci prvok dôležitých životných rozhodnutí lepšie ako mnohé artové filmy dohromady. Mitchum ani na okamih nestrháva pozornosť na seba a do príbehu sa hodí dokonale (jeho absolútne odosobnený prejav sa však náležite prejavil v mizerných tržbách). Eddie Coyle je vynikajúci práve v tom, aký je obyčajný. Doma má obyčajnú ženu (na rozdiel od jeho kamoša lupiča, ktorý má mladú pipku) a obyčajné deti, jazdí na totálnej rachotine, nikdy sa nezmohol na žiadnu pamätnú akciu, ktorá by ho zahojila, ba čo viac, nikdy sa o ňu ani nepokúsil, akoby mu to ani nenapadlo (a zrejme mu to skutočne nenapadlo, lebo až takú fantáziu skrátka nemá). Sotva sa raz v živote (ne)postaví na zadné, schytá to aj za ostatných a je vybavené. Vynikajúca atypická kriminálka s ešte atypickejšou hlavnou postavou a temne gradujúcim záverom.

Eddie má teda priateľov: lupiči, zlodeji, vrahovia. On sám je však v problémoch a tak sa nespráva vôbec poctivo, a tak nie je od nich o nič lepší. Film o zbraniach, podsverí a podrazoch, taká staršia amoralitka, v ktorej som sa najskôr strácal a až neskôr som pochopil, že nejde o film s bežným príbehom o víťazstve alebo prehre spravodlivosti.