Noci s nepřítelem (1991)

Dosť prehnané a napriek tomu nie tak presvedčivé, ako by to pomerne ľahko byť mohlo, pretože jednak sa p.Robertshodne snaží, ale napriek tomu postráda vo väčšine silných momentoch efekt, a druhak, to má strašne vyumelkovanú a strašne nereálne samoúčelnú konštrukciu nosných prvkov, ktoré sú najpodstatnejšie pre následné vyznenie toho, aby sa dalo výplod vôbec považovať za funkčný. Netvrdím, že funkčný nie je, ale skôr je z mnohých ohľadov na smiech než na plač, a v rámci mnohých ohľadov extrémne wtf než uveriteľne pôsobiaci. Jeho prehnaná žánrovosť je mu skôr na škodu než na osoh. Obyčajný podpriemer.

Julka sa už nie raz rozhodla vydať ako vo filme Nevesta na úteku, lenže tentoraz si vzala muža, pri ktorom musia byť všetky uteráky a iné kuchynské príslušenstvo zarovno. Inak letí facka. Julka, ktorá plávať nevie, sa to nauči čo problém nie je, problém ale je, že sa v dokonalej búrke rozhodne skočiť do mora plného vĺn a Julka nám to prepláva ako Michael Phelps. A tá obrúčka spláchnutá do záchoda, to komentovať netreba. Posledných 30 minút sa udeje cool akcia. Dobrý priemer. 6/10

Tenhle film jsem viděl bez přehnaných očekávání a musím říct, že mě překvapil svojí napjatou, skoro dusivou atmosférou. Julia Roberts hraje ženu, která žije s perfekcionistickým a násilnickým manželem – a její strach je opravdu cítit v každé scéně. Co mě zasáhlo nejvíc, byl ten kontrast mezi falešnou idylkou a skrytým terorem za zavřenými dveřmi. Scény, kdy se pokouší začít nový život a pomalu se uzdravuje, mi přišly realistické. Nešlo to přes noc, nebyla to pohádka. A když se “nepřítel” znovu vynoří, dostal jsem ten známý stísněný pocit v žaludku, což se u thrillerů nestává často.   Jasně, děj je poměrně přímočarý, ale funguje. Finále je sice trochu hollywoodské, ale zasloužené.

Můj oblíbený film balancující na tenké hranici béčkové trapárny. Nevím, čím to přesně je, ale asi je to mix toho, co se tvůrcům povedlo - celkem průměrný scénář, báječný casting, krásná hudba a senzační kamera. No a tenhle mix dohromady tvoří z tohoto vztahového krimi thrilleru příjemný snímek, na který rádi koukneme zas a znovu.

Mnoho ľudí považuje atmosféru a spracovanie látky domáceho násilia v tomto filme za podpriemerné. To môže ale iba človek, ktorý sa nestretol s domácim násilím v priamom kontakte. Ale ak ste vyrastali tak, že ste svoju mamu videli ráno krvavú a bez zubov len preto, že sa nejaký zamindrákovaný kokot ožral a následne žiarlil aj na vlastný tieň, dívate sa na to inak. Áno, dalo sa pritvrdiť a áno, nikto netvrdí, že je to tu based on true story. Muselo to proste spĺňať znaky Hollywoodskeho psychologického thrilleru s dobrým koncom, ale násilie v akejkoľvek podobe nie je sranda. Ten strach s ktorým potom obeť vstáva a žije, už nezmizne. Ale opustiť ho, dokážu len skutočne silné ženy. Pred takými sa skláňam. Julia Roberts ma ako žena nikdy nepriťahovala, ale čo sa jej nedá uprieť, je jej herecký talent a prekrásne vlasy. Patrick Bergin zas nikdy do sveta herectva dieru neurobil, ale rola mu sadla a uveril som mu ju (to ako odporne pil vodu, to akože fuuuuj). Podľa mňa sa Joseph Ruben vyrovnal v zmysle pravidiel psycho thrillerov deväťdesiatok s celou situáciou dobre. Odrežíroval dobrých hercov v ťažkej téme s prístupnosťou tak 15+. Videl som film v priebehu dekád opakovane a ak naňho niekedy ešte narazím, nebude mi to vyslovene prekážať. Tentokrát som ho pozrel za účelom hodnotiť a komentovať.