Mistr Shaolinu (1979)

Predom sa hneď priznám, že ja týmto starým shaolinskym kung fu filmom z hongkongskej produkcie nerozumiem. Nikdy som si k tomu nedokázal vypestovať vzťah. Toto vždy išlo mimo mňa. No povedal som si, že si teraz predsa len skúsim pozrieť niečo z tohto špecifického žánru. Siahol som po snímku "Majster šaolinu" (Shao Lin ying xiong bang), ktorý v roku 1979 natočil režisér Meng Hua Ho. Mnohí ho považujú za ostrieľaného filmového shaolin priekopníka. Tento jeho titul má na čsfd vysoké hodnotenia, čo tiež ovplyvnilo moju voľbu. Zdá sa, že som si vybral dobre. Na to, že som v oblasti šaolínskych kung fu filmov nevzdelanec, ba až ignorant, tak som sa pri tomto filme vôbec nenudil. Potešilo ma i stretnutie s Pai Meiom, ktorého poznám z filmu Quentina Tarantina "Kill Bill". ***

Tak toto som videl naposledy tak strašne dávno, že väčšina užívateľov ČSFD ešte nebola na svete a pamätal som si z toho 3 scény (bitku o stoličku, bitku na tých kolíkoch a jak sa chlapík snažil zdvihnúť tú veľkú nádobu). Ani v detstve toto pre mňa nebola nejaká srdcovka a ani teraz sa ňou nestane. David Chiang ako Šaolinský mních Čichnisi Sám zháňa prachy na nový kláštor, ktorý vypálili zloduchovia a zároveň verbuje nových rekrútov štýlom: keď ma zmlátiš, tak sa pridám, keď ma zmlátiš tak ti prispejem polovicou majetku. A s touto prepracovanou zámienkou k boju sa nakoniec vytiahne aj hlavný zloduch Pai Mei (nie ja nenapíšem, že túto postavu po rokoch zrecykloval aj veľký Tarantino v Kill Billovi, fakt to nenapíšem). Keď ma zmlátiš, tak ťa nezabijem. Film má tak zbesilé tempo, že to skoro vyzerá jak keby niekto film brutálne prestrihal. Divák má možnosť sa nadýchnuť až pri bitkách, ktoré sú fázované a riadne pomalé. Hm. Ale aspoň sú celkom vynaliezavé a celkom roztomilé. Proste žiadne ohromujúce chvaty nečakajte. Z vedľajších postáv nikto nestojí za zmienku. Kulisy s namaľovanou oblohou znova bijú do očí. Proste po každej stránke dobový priemer, ktorý už nielen že nemal na nastupujúcu generáciu na čele s Jackiem a Sammom ale ani na Lau Kar Leungove kung-fu, ktoré sa snažili pokračovať v štýle Shaw Brothers produkcií. A ten česko nemecký dabing je smutný. 5/10.

... hrozný dabing ... hrozný zvuk ... hrozný obraz ... hrozná kravina ... ale zabavilo a pobavilo ... hlavně souboj s "lámou" byla sranda ... jak se ti lidi dovedou hýbat, to je až neuvěřitelné ... škoda, že to bylo občas tak přehnané a bylo vidět, že je to "fake" ... to snímku škodilo ... ono samo o sobě je to nadsázka ... i v té době musela být ... ?! ...

Áno, aj ja som to žral začiatkom 90-tych rokov ako malý chlapec. Príbeh je klasika, Šaolini sú prenasledovaný "vládou" a ich kláštor vypálený do základov. Len jeden to prežije a ten má za úlohu kláštor znovu vybudovať. A nedarí sa mu vôbec zle, všade kam príde ho niekto vyzve na súboj aby si overil že či je to naozaj Šaoliňák a potom ohromený jeho bojovými schopnosťami mu hneď odkáže polovicu svojho majetku a rozsiahle pozemky. Kto nemá čím prispieť, chce sa aspoň stať jeho žiakom. Je to neskutočný borec, ale záporáci nikdy nespia a šéfuje im samotný bielovlasý Pai Mei, ten najhorší čínsky fašista. Okrem neho je zaujímavý aj zlý Tibetský Mikuláš, vlastne Láma, ktorý si z hrdinom zmeria kto má tvrdšiu hlavu až ho zaleje krv. Akcie dosť a súboje zvládnuté elegantne, aj keď by sa im dalo vyčítať že sa odohrávajú v akomsi spartakiádnom rytme. Vypichol by som snáď súboj brúsiča s mäsiarom na trhovisku, ktorý bol najzábavnejší. Vyskytnú sa aj nejaké tie srandovné detaily ako odzadu pustené skákanie do výšok, či hore schodmi s vedrami vody, ale to už akosi patrilo k žánru. Celkovo to však prekvapivo ani po rokoch nestratilo takmer nič a preto som dal za štyri.

Druhý příběh o běloporostném Pai Meiovi nebo Paiovi Mei, popř. Paiovi Meiovi, kdo má ksakru vědět jak se vlastně skloňuje, je asi nejlepší , narozdíl od této věty. Mám za sebou celou jen okrajově související trilogii a Mistr Shaolinu nabízí asi nejméně naivní příběh a nejcharismatičtějšího oponenta onoho agilního bělovousého starce. Shaolinský mnich Chi San (David Chiang) vystupuje klidně, důstojně a opravdu působí jako duchovní a ne jako hihňající se debil, což v tomto žánru nebývá žádnou výjimkou. Hihňavosti a afektovaného neherectví se tu sice u vedlejších postav také dočkáme, ale v nijak vysoké míře, kung-fu hrátky jsou tradičně skvělé a Pai Mei tu protentokrát není až tak nezranitelný terminátor s jediným smrtelným bodem, anóbrž normálně dostane na prdel. Čtyřka jak vyšitá.