Hirošima: město popela (1990)

Vo filme nejde o hercov ako von Sydow či Mako. Svoje kvality skrýva v silnej téme zhodenia atomových púm z pohľadu japonských smrteľníkov. A je to ozaj skánonosné a na televíziu aj fajn spravené. Je mi ľúto mŕtvych civilistov, ktorí v reále zahynuli na následky zhodenia bômb a následného ožiarenia (bolo ich vyše 200 000), ale stále to bola akceptovateľná daň za to, keby vojna nebola ukončená a zahynulo by rádovo niekoľkonásobne viac ľudí. Musím pochváliť, že všetky 4 línie príbehu sú silné a zaujímavé (čo vôbec nie je zvykom) a každá prináša nádej. Film sa veľmi dobre pozerá, dal som ho priam na jeden hlt.

Nacisti už niekedy koncom 30-tich rokov pracovali na vývoji atómovej bomby. Spojené štáty sa snažili atómovú zbraň vyrobiť skôr. Ich program sa volal Manhattan a viedol ho Dr. J.Robert Oppenheimer. Prvá atómová bomba bola testovaná 16. júla 1945 v Trinity Site v Novom Mexiku. Dokument bol natočený pri príležitosti 70 výročia použitia nukleárnych zbraní Američanmi proti civilnému obyvateľstvu miest Hiroschima a Nagasaki. Ani tých 70 rokov nám nedáva dôvod na spokojný spánok. Stále je cítiť eskaláciu napätia medzi mocnosťami a nespokojnosť vo svete. Dnes mnohé krajiny vlastnia atómové zbrane na získanie prestíže prípadne z dôvodu používania hrozby k vydobitiu si svojich pozícii. Trocha z histórie 2. svetovej vojny k vytvoreniu si obrazu o nutnosti použitia nukleárnych zbraní Američanmi v Japonsku. Japonsko bolo tesne pred kapituláciou, keď jeho najväčšiu pozemnú armádu o sile 1,5 milióna mužov v zbrani v operácii Augustová búrka (8.8. až 15.8.1945) maršal Malinovský v neskutočnej bleskovej vojne zničil za necelý týždeň v oblasti Mandžuska a Kórei. Japonci kapitulovali 15.8.1945. Predovšetkým táto prehratá bitka prispela ku definitívnej porážke Japonska aj za prispenia tragédii dňa 6. a 9. 8.1945. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že Spojené štáty týmto útokom sledovali predovšetkým politické ciele. Atómový výbuch zničil všetko a zdalo sa, že mesta ostanú navždy mŕtve. Opak je pravdou.

Tento film, i přes své četné vady, kterých je víc, než se uvádí v recenzích, má nesporně jednu přednost: přidává po 6. srpnu (důležitější datum než 11. zaří) k tradičním ontologickým otázkám další, moderní. Tak jako je možno dokazovat existenci či neexistenci boha, tak je možno se dohadovat, zda bylo správné či špatné, že USA bombardovala japonská města A-bombou. Dnes se předpokládá, že shození bomby nemělo na průběh války větší vliv (klasické bombardování Tokia stálo mnohem víc životů, sovětská vojska byla připravena k útoku na Japonsko), byl to však precedens. A proto je třeba se touto otázkou zabývat (kdy?, za jakých podmínek? kdo? proč?). Osobní douška: já s A-bombou nesouhlasím, protože nemám žádnou chuť se takovými a podobnými dilematy zabývat.

Pomerne pekne spracovaný film o príbehoch ľudí z Hirošimi. Zameriava sa skôr na príbeh ľudí ako na vývoj situácie po výbuchu. Samotný výbuch je len naznačený hríbikom na obzore a zábery na zničené mesto sú asi len zo dva, či tri. Ostatné sa odohráva buď v nejakých malých častiach zničeného mesta, prípadne v nemocnici a v okrajových častiach Hirošimi. Človek sa tu ale stretne so známimi hviezdami ako Max von Sydow, Mako a Ed O'Rossa.

"Zablúdila som...už nie sú žiadne ulice. Nevedela som kadiaľ chodím..." Táta veta z filmu dokonale vystihuje situáciu tesne po výbuchu v Hirošime. Sledujem tri dejové linky. Bežných ľudí, ktorých postihla katastrofa, farára v podaní Max Von Sydowa a nakoniec dvojicu amerických pilotov, ktorí blúdia zničeným mestom. Filmu škodí hlavne roztrieštenosť. Max von Sydow je fajn, ale jeho príbeh tam bol akosi navyše. Zamrzí, že americká strana, hlavne detaily okolo prípravy a samotného zhodenia bomby nedostali priestor, ale predpokladám, že režisér, to takto urobil zámerne. Keďže ide o tv film, tak samozrejme nejaká velkoleposť tu nemá miesto, ale napriek tomu je tu pár dobrých momentov. Celkovo spokojnosť, dostal som zhruba to, čo som očakával.60%.