Greystone Park (2012)

Celkom zaujímavé. Zo začiatku som bol dosť napätý a každý vrzgot či buchnutie som maximálne hltal a s rešpektom očakával, čo bude nasledovať.. Bohužiaľ, neskôr sa to celé pretransformuje do akéhosi psycho filmu, ktorý nie je strašidelný a ani príliš zaujímavý. Všetci traja zúčastnení tam pobehujú z miestnosti do miestnosti a keď sa zdá, že sa konečne niečo začne diať, obraz je takmer nepozerateľný.. Nehovoriac o tom, že sa film až príliš podobá na Grave Encounters, ktorý vznikol rok pred ním. A to nie len námetom ale aj samotnými nápadmi (sanatórium z ktorého niet úniku, "kto doň vstúpi zošalie", meniace sa dvere a chodby, šialený doktor, ktorého duch je stále tam, atď atď..) Fakt je to ako cez kopirák, až nato, že Grave BOL strašidelný.. a dosť. Ale zas treba podotknúť, že Greystone Park má slušnú atmosféru a taký ten zvláštny pochmúrny feeling, ktorý má aj Session 9.. viete čo myslím.. 60%

Opäť raz žasnem nad originálnosťou a snaživosťou tvorcov. Skupinka ľudí (zase), ošarpaná barabizňa (zase), baterka a ručná kamera (zase), hovno je vidieť (zase). A to je tak asi všetko, divák sa (ne)môže zľaknúť akurát tak trepnutia dverí, zhasnutia svetiel či skríknutia všetkých zúčastnených (zase). V posledných minútach tam bol jeden pokus vykúzliť "aspoň niečo", ale to mi už nestačí. Akurát by ma zaujímalo, dokedy ich ešte bude baviť točiť tieto absolútne zbytočné found footage. Lebo už mám normálne pocit, že som pri podobných hororoch napísal desiatky takmer identických komentárov, ale čo iné mi ostáva, keď vidím každú chvíľu takmer identickú pičovinu, že?

Uchádzajúci found footage horor zaujímavý hlavne tým, že ho natočil Sean Stone, syn slávneho režiséra Olivera Stonea, ktorý si tu aj sám zahral menšiu úlohu. V rámci čo najväčšej autentickosti hrajú všetci zúčastnení sami seba, úvod filmu tvoria rečičky objasňujúce čo týchto ľudí viedlo k návšteve známej psychiatrickej liečebne, ktorá sa vyznačovala drsnými praktikami na pacientoch a taktiež je to popretkávané rôznymi vsuvkami a obrazmi, približujúcimi jej podivnú históriu. V samotných priestoroch opustenej liečebne by to už iba s autentickosťou samozrejme nešlo, takže sa tomu kvôli zaujímavosti a strašidelnosti trochu pomôže, aj keď tam najprv iba zmätene pobehujú, postupne tie priestory dostávajú svoju atmosféru a nenápadne to graduje do vydareného psycho finále. Takže zlé to našťastie nebolo, ale za tú extrémne roztrepanú a kazivú kameru by som im ruky dolámal.

koukatelné ...

O ničem, jedna * za to prostředí.