Filmové hvězdy neumírají v Liverpoolu (2017)

Smutný koniec života holywoodskej star čierno-bieleho filmu Glorie Grahamovej, keď hviezdu porazila rakovina. Ale ešte pred touto porážkou Gloria zažila poslednú lásku života Petera Turnera (ktorý prišiel po mnohých iných láskach), ktorého stretla v Londýne pri pôsobení na tamojších doskách. Láska staršej, ale stále vitálnej movie star a o polovicu mladšieho partnera ma bavila a niektoré momenty tohoto vzťahu boli nezabudnuteľné - tanec na hudbu k filmu Horúčka sobotňajšej noci, zaľúbený pohľad na oceán v Kalifornii a spoločné zážitky a zábery z New Yorku na začiatku 80. rokov. Ale časť, keď starnúca herečka zomierala bola dosť dlhá a smutná. Výborné výkony oboch hlavných predstaviteľov - Annette Beningovej, ktorá ako 60. ročná starne do krásy a tiež Jamieho Bella, ktorý sa z malého chudého tanečníka pretancoval až na 30+ ročného šarmantného a urasteného muža, ktorý vie skvele hrať. Ako na telo šitá rola pre Annette a dúfam, že Jamieho uvidím ešte v ďalších podobných zaujímavých hlavných mužských roliach. Výborná podmazová hudba k filmu a skvelé piesne konca 70. rokov a začiatku 80. rokov, ktoré nás sprevádzali celým filmom. Ja som zažila 70. roky ako dieťa a nezdali sa mi až také zaujímavé, ako zaujímavo vyzerali v tej "veselšej" časti tohoto filmu. Dobrý film o láske a umieraní. Ale asi by ma viac bavil životopisný film o všetkých vrcholoch a pádoch herečky Glorie Grahamovej, o ktorej som pred týmto filmom nepočula.

Sfilmovaný tragický príbeh Glórii Grahamovej v období na sklonku jej života poznamenaný
vážnym ochorením. Nevedno ci si zaslúžila taký medailón, akým ju odprezentoval Paul McGuigan.
Predsa musela mať niečo viac v sebe, ako ju stvárnili v tomto pomerne nezaujímavom a ponižujúcom
prízemnom deji, bez myšlienky a reakčnej kreativity.

Nudné, na přeskáčku natočené melodrama, kdy mi připadá, že ty nejzajímavější části vynechali a jen je zmínili v dialozích. Nejlepší na celém filmu byla závěrečná autentická scéna, kdy Gloria Grahame převzala Oscara a sladce řekla jen: "Thank you so much!", popadla sošku a před ohromeným publikem opustila pódium. Ta holka měla styl!

Príbeh celebrít, ktoré vo viere vo svoju jedinečnosť a nenahraditeľnosť odchádzajú z tohto sveta predčasne nie je fenoménom len tejto doby. Je to aj príbeh Glorii Grahame, ktorá začala hereckú kariéru v 50-tych rokoch. Väčšinou bola obsadzovaná do vedľajších rolí, údajne kvôli jej tvrdohlavosti a ťažkej spolupráci s ňou. Ale zahrala si aj zopár hlavných postáv, napr. vo filme In a Lonely Place s Humphrey Bogartom z r. 1950, kde mu bola herecky rovnocennou partnerkou. Talent nepochybne mala. Zaujímal by ma bližšie jej dovtedajší súkromný a rodinný (ak niečo také vôbec existovalo) život. Tiež by to asi nebola veselá story. Dík za titulky eleintron.

Po skončení filmu jsem jen řekla jak to bylo krásné. Bylo to tak krásné. To propojení mezi postavami Glorie a Teda. Ty tiché chvilky, které byly ve filmu v pravou chvíli a přesně načasované a dlouhé jak bylo potřeba. A že někdy hodně dlouhé - tohle mám ráda, že se toho režisér nebojí a Jamie Bell za mě odvedl krásnou práci. Ten film je hodně smutný, citlivý, za mě skvěle uchopený a když vám to v průběhu filmu začne zapadat do sebe a uvidíte tam i tu druhou stránku a pochopíte, proč to udělala...Nejen mě v kině tekly slzy po tváři. A nejen jednou. Oprávněně. Nestydím se za to a jsem ráda, že vznikl takhle skvělý film. Prosím - ať tento film jen neumře někde v nepaměti..