El bar (2017)

O bar moc nešlo. Pokojne by sa to mohlo volať El banka alebo El bistro a dej by bol rovnaký. Prostredie každopádne sympatické pre moje filmové chute. Dal by som si aj dve rundy. Problém je v tom, že už bolo na tému vypätej situácie s pár odlišnými postavami v uzavretom priestore natočených milión filmov, tak sa automaticky očakáva brilantný scenár, plný psychologického tornáda. A tu som sa dočkal síce pár originálnych nápadov, ale aj logických nezmyslov. Iglesiu asi netreba brať vážne, nabudúce radšej priamo komédiu.

Španielský žánrový mix nakrútený tak pôsobivo ako to vedia len oni. 1 uzavretý bar, bežné postavy dané do situácie kedy ide o život a naplno sa prejaví ich charakter, atmosféra paranoje, strachu, neistoty, trocha konšpirácie, trocha humoru, trocha krvi. A celé to funguje bez väčších ťažkostí, diváka vťahuje do deja a v pomerne slušnom tempe až do zaujímavého konca nepustí. Symatická Blanca Suarez bola už len bonusom. 75% a 4*, do tohto Baru sa ešte určite niekedy vrátim.

Bezprostredne po pozretí som sa zmohol len na "To bolo čo!?" Totálna šialenosť. Môj prvý film od Álexa de la Iglesiu a doslova nemám slov. Skupina rôznorodých a podivných ľudí sa zíde v bare a kto vyjde von, ten bude zastrelený. Prichádza množstvo vzájomnej nedôvery, paranoje, každý sa snaží hodiť dôvod daných udalostí na druhých a urobiť všetko preto, aby bol práve on zachránený. To prebieha s množstvom uletených, zábavných a aj trochou nechutných scén. Iglesia nám takto predostiera výsmech ľudskej nedôvere, sebeckosti a neschopnosti obetovať sa pre druhých. Bezvýchodná atmosféra v bare postupne hustne a záverečná kanálová sekvencia, pri ktorej sa už Iglesia vcelku odviazal, ponúka aj poriadnu dávku napätia, špinavosti a určitej drsnosti. K tomu to dopĺňajú, Iglesiovým filmov vlastné, výrazné postavy, kde u mňa jednoznačne vyhráva namakaný bezdomovec vykrikujúci biblické citáty. No a na naolejovanú sexy Blancu Suárez v spodnom prádle pretláčajúcu sa úzkou dierou do kanálu nikdy nezabudnem a už len kvôli nej to patrí do červeného. Totálna šialenosť, ktorá sa ale stále berie pomerne vážne, aspoň v porovnaní s ďalšími Iglesiovými úletmi, a možno práve preto sa mi zo všetkých jeho šialeností najviac páčila. 4* 76%

⚪Spoilery⚪Hnusný nažltlý color grading, ktorý z duše neznášam (ani nie v tom zlom slova zmysle) len krásne dopĺňa atmosféru tohto filmu.⚪Všetko a všetci sú nechutní a zlí. A áno, mohlo by to fungovať ako akási kritika spoločnosti, no jednak sami vidíme, že aj v ťažkých situáciách sa nájdu ľudia, ktorí chcú pomôcť, čiže nikdy to nie je 100% zlých ľudí na 0% tých dobrých (čo film presne takto prezentuje, keďže v podstate všetky postavy sú neľúbivé a sami za seba) a jednak celá premisa ,,choroby" a toho, ako sa s ňou vláda vyrovnáva je natoľko fatalistická, až je blbá.⚪To, že sa uzavrie iba časť mesta, aj keď sa skoro akákoľvek choroba prenáša aj vzduchom, kvapôčkami atď. je prvý nezmysel, ktorý stíha ďalší a ďalší (to, že postava prejde niekoľko kanalizácií a vyjde akoby nič v inej časti mesta, nikto si na nej nič nevšimne a ona si pokojne odkráča je tiež skvost, rovnako to, prečo postavy ihneď po zistení, že v podlahe je diera na kanalizáciu túto dieru nezväčšovali tak, ako v závere).⚪To, že ako akýsi deus ex machina je tu použitý klasický archetyp psychopata-fanatika, ktorý zabíja z vyšinutosti je čerešnička. Vlastne nie je veľmi o čom hovoriť. Premisou skôr klasické, aj keď prvé minúty záujmú, záver neprináša nič prekvapivé.⚪

"Naolejuje-li Julie bezďáka, či nenaolejuje-li ho, rošťáka?"A že to byl rošťák náramný, univerzálně. Od politováníhodného váguse, co vypadá, že u kostelní kasičky neumí do pěti napočítat a kterému sice straší ve věži, ale tak nějak neškodně, až po"somráka s biblickými citacemi a permanentkou do fitka"(© Gilmour93 ), honícího v kanálech. A koho že? Inu, dobře rostlou slečnu v podprdě a zbylé přeživší. Nezištně jim nabízel pomoc při řešení neřešitelných problémů, např. "Jak mezi 5 potřebných rozdělit 4 mňamky", posléze "Jak mezi 4 rozdělit 3"... Při divokém honění, oděn jen nátělníkem a několika litry (Babišova řepkového?) oleje, machroval namakanými svaly, mlátil železem do potrubí jako hluchej do vrat, zasvěceně a s gustem citoval z bible, líp než náš pan farář v neděli z kazatelny, a celkově budil sympatie. Akční, drsné i záhadné (už od prvního střeleného mě to raflo za koule a nasadilo brouka do hlavy), prostě dacan Iglesia se zase jednou spustil. Do splašků v kanálech lidských pudů.