Driftwood (1947)

Natalie Wood mi v hlave utkvela ako (ne)indiánska squaw Debbie, ktorá čelí tvrdému pohľadu Johna Wayna netušiac, či je ešte stále jej spasiteľom alebo už katom. DRIFTWOOD je skoršieho dáta a z iného cesta, nie je to ani western ako v prípade spomínaných The Searchers, no aj tu Natalie - teraz vlastne Jenny - túži po domove. Ide o jednu z jej mnohých detských rolí v príjemnom filme takpovediac pre celú rodinu. Postave Jenny vtláča Natalie nielen svoju prirodzenú zvedavosť a prešibanosť, ale už v takom ranom veku fenomenálne zvláda aj dramatické scény, v ktorých sa ide citovo až na hranu (jej agónia v horúčke). Dospelým robí problémy svojou dobráckou indiskrétnosťou a mnohé veci berie príliš doslovne ("How do you do?" - "How do you do?" - "I asked you first!"). Áno, humoru je tu celkom požehnane. Nevyhne sa mu ani scéna na súde ("Now Jenny, what is truth?" - "Pontius Pilate asked that same question a long time ago and it was hard to answer then too."). Jenny má totiž Bibliu v malíčku. Treba ešte dodať, že okrem samotnej Jenny sa dej točí aj okolo tak trochu zázračnej kólie, o osud ktorej sa Jenny neprestajne strachuje. _"If a thing can be done, science and skill can do it. If a thing cannot be done, only faith can do it."(16.08.2025)