Dictado (2012)

Daniel v detstve so svojim nevlastným bratom a sestrou zažil rodinnú tragédiu. Od toho dňa však svojich súrodencov nevidel, nakoľko sa cesty rodičov nadobro rozišli. Po niekoľkých rokoch keď vedie už svoj vlastný život ho kontaktuje nevlastný brat. Po pár dňoch spácha samovraždu a zanecháva svoju dcéru bez opatery. Danielova priateľka Laura ho uprosí aby sa o malé dievča postarali. S príchodom malého dievčaťa sa Danielovi vracajú spomienky na osudný tragický deň. Neskutočne slabučké. Bez napätia či akejkoľvek snahy diváka čo i len trošku vystrašiť. Zo žánru horor v tomto filme nenájdete ani za mak. Film je maximálne tak drámou, ale aj to len priemernou. Z môjho pohľadu totálna strata času. Tento film pre fanúšikov hororu určite nie je. Ostatní, ktorí udelili viac ako dve hviezdy, hodnotili DRÁMU - 30%.

Španieli spolu s francúzmi ponúkajú z európskych krajín asi najsolídnejšie filmové kúsky za poslednú dobu, preto ich kinematografiu sledujem čoraz častejšie. Dictado je však krok dozadu, už to nieje to pravé orechové, nápadité, prekvapivé aké som od španielov čakal. Do polovice filmu som dúfal v niečo iné, ale keď som si len tak pre seba tipol záver, ktorý mi vyšiel na 100% bol som mierne sklamaný. Atmosféra taktiež nieje bohvieaká o scenári nehovoriac. Režisér si mohol odpustiť časté flashbacky, ktoré mi v poslednej dobe lezú na nervy. Čo sa udialo v minulosti mohol skrátiť do 10 minút v celku a bol by pokoj. Ani raz som nemal zimomriavky, alebo pocit stiesnenia čo je veľké mínus na horor. Dictado je obyčajná dráma, ktorá náročnejšieho diváka uspokojiť nemôže.

Podobne nezáživná báchorka ako nedávny nórsky "Babycall". Páru, ktorému sa nedarí splodiť dieťa sa dostane možnosť dočasného opatrovníctva nad dievčaťom, ktorého otec spáchal samovraždu. Problém však je, že mŕtvy otec bol dávny známy chlapíka z tohto páru a ako deti spolu zažili nešťastie, pri ktorom prišlo o život mladé dievča. Dočasný otčim však nadobúda dojem, že ide o to isté dievča a z jej prítomnosti v dome má zlý pocit. A ako to vlastne je, sa divák postupne dozvedá (pokiaľ to teda od nudy nevypne) a aj keď sa nejedná o žiadne veľké prekvapenia, príbeh je pomerne komplexný a našťastie reálny, s odpovedajúcim záverom. To je asi jediné pozitívum, ktoré som tu našiel, pretože ďalej tu boli iba otravné postavy, nezáživné spracovanie, nulová atmosféra a obohrané nápady. Dokonca mám pocit, že z trojice európskych detských zbytočností ( Dictado, Babycall, Zwart Water ) ide o najslabší článok.

Určite neľutujem čas, ktorý som Childish Games venoval. Ako tu už síce spomínajú viacerí užívatelia, hororové elementy tejto snímky sú prakticky nulové, čo ma možno trochu zmiatlo, keďže do projekcie som išiel s tým, že pôjde o nový horor zo španielskej produkcie. Dostalo sa mi však pomerne atmosferického psychologického thrilleru, na ktorý sa dobre pozeralo a ktorý ma väčšinu svojej stopáže bavil.

Nic nového pod sluncem. Dictado je na současné poměry španělského žánrového filmu až hřísně obyčejný a nevzrušivý, ale i tak se jedná o docela kvalitně odvedenou práci (lépe řečeno rutinu). Potěšilo mě alespoň to, že to z těch dvou možných způsobů zakončení (které snad každý divák vydedukuju zhruba po patnácti minutách, možná ani to ne) zakončili tím smysluplnějším z nich. Na jedno zhlédnutí se to pro fanoušky španělských mysteriózních thrillerů vyplatí, ale žádné must-see se nekoná. 3*