Mononoke (2007)

Punkovejšia verziaMušišiho. Rovnako ako u ňom je skôr anime o atmosfére a forme než o samotnom deji a postavách (hororové prvky som tu márne hľadal). Epizodiálne zápletky pre mňa rovnako ako vMušišim,ale nemali dostatočne zaujímavé témy na rozbor a všetky postupovali podľa jednej a tej istej šablóny vývinu deja. Vizuálna forma je to, čo hneď upúta pozornosť. Štylizovaná kresba do historického japonského vyznenia za použitia časom vyblednutých pastelových farieb, a to celé prekryté waši textúrou. Všetko je cielene vybrané, aby evokovalo umenie kreslené na japonské zvitky a obrazy. Je to veľmi zaujímavá výtvarná forma, no výsledný obraz sa extrémne ťažko sleduje, keďže je zbavený akéhokoľvek svetla, tieňu, sýtých farieb a tým pádom hĺbky. Množstvo komplikovaných ornamentov, kvetinových vzorov a použitia netradičných perspektív ešte viac umocňuje chaos v záberoch. Výsledný vizuál by sa mi páčil asi viac a bol by prehľadnejší, ak by sa použili aspoň nejaké sýte farby, ktoré historicky Japonci často používali a potom len časom vybledli. Takto som bol skôr vizuálom zahltený a dejom nezaujatý.12/12 50%

Je to formou tak strašně moc fascinující, že je mi vlastně tak trochu jedno, jaké to bylo obsahem. Ale jsem přesvědčený, že i ten obsah byl poutavý a některé příběhy byly opravdu dobré. Líbilo se mi, jak se některé příběhy vyřešily v podstatě samy a jiné potřebovaly větší zásah a  jak byly celkově rozmanité.

Tak po skvelom treťom príbehu z Ayakaši som nadšene siahol po Mononoke. A veru bola to dobrá voľba. Netradičný dizajn môže kde koho odradiť, obzvlášť ak sa za farebnosťou skrýva v celku jednoduchá kresba, ktorá však aspoň výrazovo vystihuje postavy. No najväčším ťahúňom je rozprávanie príbehu, ktoré je robené formou akéhosi detektívneho pátrania. Najprv odhaliť podobu potom pravdu (skutočnosť) a nakoniec príčinu. A to všetko formou postupnej skladačky, ktorá do seba pomaly zapadá. Samotná úroveň príbehov sa líši kus od kusu, ale nemožno povedať, že by bol čo i len jeden slabý, možno tak voľnejší. A nakoniec forma hororu dáva atmosfére ten správny nádych. Čo sa týka postav, tak v niektorých prípadoch je ich zbytočne veľa a hrajú len vedľajšiu úlohu, no v prípade menších dielov (nopperabó) je ich psychológia vypracovaná do slušnej úrovne. Samozrejme mastičkár je kapitola sama o sebe. Hudobnú stránku som si moc nepovšimol, ale to preto, že skôr bola presne na mieru než aby nejako zvlášť vyčnievala. Záverečné hodnotenie 9 bodov.

Mononoke jsem shlédla nedávno a musím říct, že mě jakožto velmi vybíravého anime diváka, nesmírně zaujalo. Co se obsahu týče, nenašla jsem téměř žádné mouchy, no i když pár chybiček se vloudilo. Některé příběhy jsou velmi náročné na pochopení a chvíli trvá než vám dojde o co vlastně jde. Např. Nopperabou, příběh třetí, mě sice upoutal nejvíce, ale můžu se jen dohadovat, jestli chápu, co se vlastně stalo (jsem asi blbá nebo co :D).
Na druhou stranu kladů má toto anime víc než dost. Je zvláštní, že v nemá v žánrech napsané, že je i psychologického charakteru. Já sama bych ho označila za úžasnou psychologickou podívanou. Hlavní charakter, tedy spíše takový vypravěč, který celou scénu nakonec ukončí mávnutím vymítacím mečem, mi přišel zkrátka dokonalý. Přesně takové mám nejradši, málomluvný, až přehnaně klidný, trochu zpomalený (i když divili byste se jak umí být rychlý), drzý, sarkastický a jako bonus je ještě i velmi pohledný. Žádného kladného hrdinu však čekat nemůžeme, ochrana lidí a jejich dobro ho upřímně nezajímá, jen si nesmírně užívá sledování tragicky propletených lidských osudů, strachu a utrpení. Když se všechno vysvětlí, je jeho hra u konce a mononoke po krátkém souboji putuje na onen svět. I přesto jsem si postavu potulného lékárníka nesmírně oblíbila a zařadila do nejoblíbenějších charakterů co jsem kdy viděla.
Nevím proč na animaci jsem si zvykla hned a nepřišla mi vůbec tak strašná jak někteří říkají, ba naopak. Je pestrobarevná, krásná, její struktura dodává originalitu a celkově úžasně dotváří atmosféru tohoto uměleckého díla.
Toto anime je prostě úžasné a myslím, že každý kdo alespoň trochu sleduje anime, by si ho měl zařadit do své kolonky ,,shlédnuté,, protože se opravdu jedná o jeden z pokladů světa anime.

Anime náročné na sledovanie. Sčasti určite preto, že po japonsky neviem ani ň (ak teda nerátam Yatta) a mala som anglické titulky, ktoré som musela naozaj poctivo čítať, aby som príbehom dostatočne porozumela. Náčrt deja je jednoduchý, lekárnik (ktorý sa objavil v poslednej epke anime Ayakashi), je hlavnou postavou a hoci sa tvári, že on nič = iba jednoduchý lekárnik, je vlastne exorcista démonov Mononoke. Aby mohol démona poraziť, potrebuje poznať jeho Form, Truth & Regret (netrúfam si prekladať) a vtedy môže tasiť meč a zjaví sa jeho druhé ja (tak som to pochopila), ktoré môže meč používať a spútať démona. Čo je na Mononoke silné sú spočiatku jednoducho vyzerajúce príbehy, ktoré majú ale všetky do jedného silnú pointu a poukazujú na zlé skutky ľudí, ktoré si žiadajú pomstu. Prvý diel /Zashiki-warashi/ matky, ktorá sa nechce vzdať svojho nenarodeného dietaťa ma veľmi nezaujal, druhý /Umibōzu/ námorný považujem vďaka odhaleniu vinníka a toho čo-sa-to-vlastne-stalo za najlepší (plus výborná hudba). Tretí /Noppera-bō/ rozpráva príbeh ženy, ktorá nedokáže uniknúť svojmu osudu, štvrtý /Nue/ ma rozhodne zaujal súťažou v poznávaní vôní (o ktorej som dovtedy nevedela, že existuje). A v piatom /Bakeneko/ opäť figuruje duch zlej mačky. Animácia sa mi páčila veľmi a efekty a rôzne hry s obrazom, farbami a symbolmi robia zo sledovania niečo viac. Isto to nebude baviť každého, lebo dej je pomalý, vysvetľuje a opakuje sa, niekedy to pripomína detektívku s pomalým a precíznym odhaľovaním motívov a zákutí ľudskej duše.